Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?

Cítiť sa dnes frustrovaný neistotou, bojom s pandémiou alebo klimatickou zmenou nie je nič zvláštne. Práve naopak, boli by ste zvláštni v prípade, keby vám to bolo jedno. Napriek tomu sme sa podľa analytikov nemali nikdy lepšie ako dnes.

Priemerná mesačná mzda rástla tento rok najrýchlejšie za posledných 16 rokov a práce bolo počas leta 2021 najviac v histórii. Slovensko sa vo väčšine rebríčkov, ktoré vyhodnocujú životnú úroveň, mieru šťastia obyvateľov či kvalitu života, už dlhodobo umiestňuje v prvej tretine a dosahuje výborné výsledky. Napriek tomu sa o nás hovorí ako o chronických frflošoch.

Čo teda reálne rozhoduje o tom, ako sa máme a sme naozaj šťastní aj bohatí, len o tom nevieme?

Ako je na tom Slovensko v rebríčkoch, ktoré merajú životnú úroveň a kvalitu života?

• Podľa hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý ukazuje výkon hospodárstva v prepočte na obyvateľa, je Slovensko na 43. mieste zo 190 krajín.
• V Indexe ľudského rozvoja (Human Development Index), ktorý zostavuje OSN a meria ním kvalitu života z pohľadu zdravia, vzdelania a príjmu, sa Slovensko umiestnilo na 39. mieste. Do hodnotenia zapojili 189 krajín.
• Svetový rebríček šťastia (World happiness report) hodnotí 149 krajín sveta na základe faktorov ako predpokladaná dĺžka zdravého života, miera korupcie, sociálna podpora alebo osobná sloboda. Slovensko skončilo v rebríčku šťastia za roky 2018 - 2020 na 34. priečke.
• Inštitút pre ekonómiu a mier zostavil Globálny index mieru (Global Peace Index). Hodnotí krajiny po celom svete podľa ich mierumilovnosti a hovorí o úrovni bezpečnosti v spoločnosti. Slovensko obsadilo 23. miesto zo 163 krajín.

Životná úroveň nie sú len peniaze

Analytici, a najmä ekonómovia, najradšej merajú životnú úroveň pomocou „úspešnosti“ ekonomiky, teda úrovne HDP na obyvateľa. Životnú úroveň obyvateľov to však neodráža najpresnejšie.

„Samotný pojem zahŕňa množstvo podoblastí a je tak široký, že pod neho môžeme zaradiť takmer čokoľvek. Ja by som sem zaradil dve skupiny ukazovateľov – ekonomické a mimoekonomické,“ hovorí Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.

Ekonomické ukazovatele hovoria najmä o hospodárskej situácii ľudí a domácností. Sledujú najmä výšku príjmov, ktorá je na dosahovanie životného štandardu kľúčová.

„Podstatná je aj štruktúra výdavkov, teda to, aký podiel z nich musia ľudia dávať na základné životné potreby a či majú priestor aj na kultúru, vzdelávanie alebo voľný čas,“ vysvetľuje Horňák.

K mimoekonomickým ukazovateľom zaraďuje aj úroveň zdravotníctva. O životnej úrovni veľa vypovedá odvrátiteľná úmrtnosť, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či počet rokov dožitých v zdraví. Kritériami môže byť aj bezpečnosť v krajine či kvalita životného prostredia a vzdelávania.

Najbohatší nie sú najšťastnejší

Životnú úroveň vníma v materiálnej dimenzii prevažná väčšina ľudí, podľa sociológa Michala Vašečku je však odpoveď na to, ako sa máme ako národ, komplikovaná.

„Ľudia asi nebudú spokojní, ak si to prečítajú, ale najdôležitejšia je ,plná misa šošovice‘. Čo je doma, to sa počíta. Musíme mať určitý obnos peňazí, aby sme mohli pokryť všetko, čo patrí k nadštandardu,“ vysvetľuje Vašečka.

„Ak sa pozrieme na rok 1989 a dnes, je to doslova civilizačná zmena. Začínali sme na rovnakých úrovniach ako Ukrajina, pričom dnes sú Slovensko a Ukrajina dva svety.“

Životná úroveň nie je podľa neho len o dostatku peňazí. Odporúča sledovať rôzne indexy a rebríčky, ako sú na tom jednotlivé krajiny, napríklad Index ľudského rozvoja alebo Svetový rebríček šťastia.

„Keď sa pozrieme na položky, ktoré meria Index ľudského rozvoja, zistíme, že medzi krajinami sú zásadné rozdiely. Niektoré sú pomerne bohaté, napríklad v Perzskom zálive, ale ich Index ľudského rozvoja je veľmi nízky. Keďže v Európskej únii máme tento index pomerne vysoký, neuvedomujeme si, že kvalita života je aj o tom, čo nám poskytuje štát,“ vysvetľuje Vašečka.

A Flourish data visualization

Zásadnými indikátormi, ktoré ľudia pri hodnotení svojho života často nevnímajú, je aj miera dožitia, teda vek, ktorý priemerne človek dosiahne.

„Ak sa pozrieme na rok 1989 a dnes, je to doslova civilizačná zmena. Začínali sme na rovnakých úrovniach ako Ukrajina, pričom dnes sú Slovensko a Ukrajina dva svety. Napriek transformácii i problémom je šanca na dožitie radikálne vyššia,“ konštatuje Vašečka.

Porovnávame sa s najlepšími

Vo Svetovom rebríčku šťastia je Slovensko na 34. mieste zo 149 krajín. Susedia z Česka obstáli lepšie, obsadili 18. priečku. Prečo teda nie sme, aj napriek objektívnym faktom, šťastnejší? Podľa Vašečku je jedným z dôvodov naša minulosť.

„Ani naši predkovia nepatrili k najšťastnejším, opakuje sa to, že sme stále nespokojní. Na druhej strane je to aj otázka ašpirácií. Slováci sa pravidelne zvyknú porovnávať s tými najvyspelejšími krajinami na svete. Susedíme s Rakúskom, kúsok je Nemecko, niektorí nás dokonca radi prirovnávajú k Švajčiarsku. V momente, ak sa porovnávame s týmito krajinami, nemáme inú možnosť, ako skončiť nespokojní,“ konštatuje Vašečka.

A Flourish data visualization

Prečo je teda taký rozdiel medzi tým, aký život žijeme reálne a tým, aký si myslíme, že žijeme? Sociológ Michal Vašečka odpovedá s úsmevom, že realita často nebýva najdôležitejšia.

„Podstatné je vnímanie reality. Slováci si myslia, že sú chudobní, ale nie je to tak. Slovensko je už bohatá krajina. Keď si porovnáme modely, kto môže byť považovaný za chudobného, a kto si o sebe myslí, že je chudobný, tak tých, čo si myslia, že sú chudobní, je niekoľkonásobne viac ako tých reálne chudobných, ktorí spadajú pod stanovenú hranicu,“ hovorí Vašečka.

Dobrou správou je, že aj napriek náročnému pandemickému obdobiu sú Slováci stále opatrní optimisti a viac ako polovica sa teší na budúcnosť. Najviac sa tešia mladí, vzdelaní a slobodní muži. Hlavným dôvodom je rodina, nasleduje bývanie a prekvapivo aj digitalizácia, vyplýva z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne. Za hlavné benefity považujú zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie a prístup k informáciám, menej byrokracie na úradoch či úsporu času a energie.

Tipy na šťastnejší život

Mieru nášho individuálneho šťastia ovplyvňujú podľa psychológa Aleša Bednaříka aj kultúrne presvedčenia, životný štýl a spoločenské zaradenie. Vo svojej praxi sa zaoberá pozitívnou psychológiou, teda vedeckou metódou, ktorá skúma, čo robí ľudí šťastnejšími.

„Sme prekvapivo kultúra, ktorá uprednostňuje frflanie a sťažovanie sa. Sme lepší v šírení zlej nálady, ako v šírení tej dobrej, pričom pozitívnych ľudí považujeme automaticky za podozrivých. Frflanie a sťažovanie však k šťastiu nepomáhajú,“ hovorí Bednařík a pridáva tipy, čo robiť, ak chceme byť šťastnejší a spokojnejší.

„Výskumy opakovane ukazujú, že najsilnejším faktorom sú dobré vzťahy v rodine, medzi priateľmi, v práci, v susedstve, v komunite, ale aj medzi cudzími ľuďmi. Nič sa nás viac nedotkne ako zrada priateľa, a nič nás viac nepoteší ako podpora od blízkych, či ju už potrebujeme, alebo nie,“ tvrdí psychológ.

„Ak chce Slovensko udržať krok so západom, musí sa viac zapájať do procesu inovácií a výskumu.“

Základom pre dobrý život a pocit šťastia je aj schopnosť dôverovať a pomáhať druhým, spolupracovať na spoločných zmysluplných veciach v komunite a mať čas a priestor na stretávanie sa s rodinou i priateľmi.

Podľa Bednaříka je asi 30 oblastí, ktoré zvyšujú individuálne šťastie. Základným predpokladom všetkých je však jedno. Prestať frflať.

„Musíme sa naučiť hovoriť slovníkom riešení a možností, namiesto slovníka bezmocnosti a opovrhovania. Zároveň sa netreba opíjať sebaklamom, aký sme pohostinný národ, ale viac pestovať dobré vzťahy, byť láskaví a presadzovať hodnoty, ktoré druhých podporujú, nie obmedzujú či okrádajú,“ dodáva psychológ Aleš Bednařík.

Môže dôjsť k poklesu životnej úrovne

Aj keď si to možno nemyslíme, podľa mnohých štúdií a rebríčkov žijeme ako ľudstvo najlepšie obdobie v histórii. Analytik Matej Horňák ponúka fakty.

Miera extrémnej chudoby globálne poklesla od roku 1981 z úrovne 43 percent na necelých 10 percent, počet úmrtí novorodencov sa za ostatných 30 rokov znížil z 37 úmrtí na 1 000 pôrodov na polovicu a úmrtnosť na bežné infekčné choroby v rovnakom období poklesla o viac než 70 percent.

„Z tohto pohľadu robíme ako ľudstvo výrazné pokroky a bezpochyby žijeme jednu z najlepších epizód z hľadiska ekonomiky a vývoja niektorých ukazovateľov. Na druhú stranu, odhady staršie než niekoľko desaťročí sú už len hrubými odhadmi a nemusia odzrkadľovať mieru šťastia obyvateľov,“ priznáva Horňák.

S konštatovaním, že ľudstvo žije najlepšie obdobie v dejinách, súhlasí aj sociológ Michal Vašečka. Akurát dodáva, že je to na úkor zemegule.

„Na Slovensku sme na tom materiálne najlepšie v histórii. O tom nemusí nikto pochybovať. A nie je to samozrejmosť, napríklad Američania to tak jednoznačne povedať nemôžu. Mladí v USA môžu mať teoreticky nižšiu životnú úroveň ako ich rodičia alebo ak budú veľmi šťastní, tak rovnakú. Na Slovensku bude pravdepodobne životná úroveň vrcholiť najbližších desať rokov. Je možné, že potom príde k poklesu,“ predpovedá sociológ.

Ako udržať krok so západom?

Čo bude ovplyvňovať životnú úroveň Slovákov v najbližších rokoch? Podľa analytika Mateja Horňáka je pred nami viacero výziev.

„Jednou z výziev je digitalizácia a robotizácia, ktorá znamená čoraz výraznejší presun činností do online priestoru a zároveň odovzdávanie časti z nich softvéru. Časť zručností ľudí nebude potrebná, preto musíme pracovnú silu pripraviť na iný druh práce – kreatívnejší, empatickejší, premenlivejší – teda to, čo roboty tak dobre nevedia,“ ozrejmuje Horňák.

Z hľadiska verejných služieb nás čaká starnutie obyvateľstva a s tým spojené reformy dôchodkového systému, trhu práce aj celého trhu v dôsledku zmien spotrebiteľských preferencií.

Na druhej strane, analytici očakávajú v najbližších rokoch vysoké miery rastu slovenskej ekonomiky medzi 4 až 5 percentami.

„V tomto roku predpokladáme rast HDP o 4,2 percenta a ešte svižnejšie tempo na úrovni 4,8 percenta v budúcom roku. To sa, samozrejme, prejaví aj na raste miezd či poklese nezamestnanosti,“ vysvetľuje Horňák.

Slovensku bude pomáhať oživenie dopytu či investícií po pandémii, ako aj európske fondy a Plán obnovy, z ktorého môžeme v najbližších rokoch získať viac ako 6 miliárd eur.

„Ak chce Slovensko udržať krok so západom, musí sa viac zapájať do procesu inovácií a výskumu. Kvalitný výskum a vývoj napojený na súkromný sektor je základným predpokladom pre dlhodobý úspech krajiny. História nás naučila, že tých, ktorí revolúcie brzdili či odmietali, čaká náročné obdobie. Dobiehanie je tým náročnejšie, čím neskôr ho krajina začne,“ dodáva analytik.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.