Vlhovej hrozí koniec kariéry. Ľudia na tom prišli o desiatky tisíc eur

Petre Vlhovej sa stalo to, čo zažilo veľa známych osobností pred ňou. Podvodníci vytvorili falošnú webstránku pripomínajúcu web Denníka N, SME, Pravdy i Nového času a umiestnili na ňu články o prezidentke Zuzane Čaputovej, humoristovi Milanovi Lasicovi či cyklistickom rekordérovi Petrovi Saganovi. Lenže bol to podvod. S viacerými podozrivými znakmi.

Podvodníci majú jeden scenár a recyklujú ho s osobnosťami domáceho šoubizu i politiky. Vo väčšine prípadov si vyberú mužov, ale ak náhodou urobia zmenu a hlavnou postavou je zrazu Petra Vlhová, v jej vyjadreniach nezmenia mužský rod za ženský. Vyzerá to podozrivo, ale túžba zarobiť peniaze vie byť zrejme silnejšia.

Navyše v čase rozmachu Google Translate a nízkych nárokov na úroveň „slovenčyni“ môže byť jednoduché hodiť rukou, keď je niekde preklep alebo nesprávny rod. Podvodníci v prípade falošného článku oslavovali úspech napriek tomu, že citácia Petry Vlhovej znela takto:

„Pred vyskúšaním tejto platformy som bol voči kryptomenám skeptický. Obchodoval som s kryptomenami viac ako rok a nikdy som sa nestretol s takým automatizovaným softvérom, ktorý pre vás robí všetko. Po vložení minimálne €300 na môj účet a po registrácii sa však výsledky ukázali hneď v prvý deň a potvrdili, že produkt je skutočne úžasný. Osobne som zarobil asi €1,800,000 pomocou aplikácie Bitcoin Booster,“ hovorila vymyslená citácia.

Článok s Petrou vyšiel v marci 2022 a bol to len začiatok novej formy internetových podvodov. Podľa informácií Slovenskej sporiteľne nastal najväčší nárast podvodných platieb v elektronickom bankovníctve na prelome 7. a 8. mesiaca tohto roka. Keď v banke porovnali trojmesačné obdobie máj až júl s mesiacmi august až október, z pohľadu sumy išlo o nárast o 375 percent.

Čo nastane po zareagovaní na falošný článok a ako od vás podvodníci vytiahnu tisícky eur, keď na začiatku hovoria len o stovkách? Denník SME má k dispozícii súkromnú e-mailovú komunikáciu s podvodníkmi, uvádzať budeme jej kľúčové časti.

Prvé správy s podvodníkmi

„Som ráda, že vám môžem zablahoželať k úspešnej aktivácii vášho investičného účtu v rámci obchodnej platformy Definite Area!“ znela prvá veta jedného z úvodných e-mailov.

Podvodníci mali na poškodeného aj telefónny kontakt a snažili sa mu dovolať. Keď sa im to na prvýkrát nepodarilo, poslali e-mail.

„Dobrý deň, ak uvidíte telefónne číslo z Anglicka, zdvihnite telefón a požiadajte o bezpečnostný kód, ak vám ho dám, môžete so mnou ďalej komunikovať,“ napísali.

Zásadným dôvodom ich úspechu je fakt, že na obeť netlačia a vytvárajú dojem, že sa môže rozhodnúť sama. Predstavia rôzne investičné stratégie a vysvetľujú, ako fungujú finančné trhy. Ak odignorujete fakt, že raz píšu v mužskom rode a raz v ženskom, že má e-mail mierne zvláštne formátovanie a že sa občas zdravia Best Regards a inokedy Prajem vám pekný deň, je pomerne jednoduché uveriť ich slovám.

„Našim novým investorom zvyčajne navrhujeme niečo stabilnejšie, aby si mohli overiť služby a plne pochopiť, ako to funguje, ale nakoniec je pre nás prvoradé želanie klienta,“ napísali pri prezentovaní investičných stratégií.

„Mojím hlavným cieľom je poskytnúť vám čo najkvalitnejšie služby a pomôcť vám čo najrýchlejšie dosiahnuť váš konečný cieľ. Finančnú situáciu zostavím podľa vašich potrieb a vašich finančných možností,“ uviedli neskôr.

Ich prepracovanú stratégiu považuje za základný kameň úrazu aj Miroslav Jasicki z oddelenia bezpečnosti Slovenskej sporiteľne. Podvody sú podľa neho úspešné najmä preto, lebo na klienta netlačia, koľko musí investovať.

„Budú spokojní, aj keď budete pravidelne posielať 50 eur. Aj preto je to také dôveryhodné, lebo agenti pôsobia veľmi milo, priateľsky a familiárne. Sú takí až do posledného momentu, kedy klient prestane spolupracovať,“ vysvetľuje Jasicki.

Dokazuje to aj získaná súkromná e-mailová komunikácia s podvodníkmi, v ktorej začali byť ostrejší až v okamihu, keď si klient chcel vybrať svoje peniaze.

„Dobrý deň, nerozumiem, prečo panikárite. Bolo mi povedané, že ste sa s finančným oddelením nerozprávali veľmi úctivo, a naozaj nerozumiem, prečo ste komunikovali práve týmto spôsobom,“ začali útočníci stupňovať svoj tlak.

Vďaka čomu sa im darí držať obete v omyle pomerne dlho a ako vyzerá prostredie, v ktorom si klienti pozerajú svoj aktuálny stav investícií?

Investíciám sa darí nad očakávania

Kým kedysi boli pokusy o online podvod skôr na smiech a zachytil ich každý spamový filter, dnes si ich úroveň zaslúži skôr potlesk a nie je jednoduché odhaliť ich.

„Je veľmi náročné identifikovať, či ide o podvod, pretože klienti robia platby sami. Posielajú ich na bežné účty kryptobúrz, čiže v tom nie sú žiadne známky podvodu. Je to každého súkromná vec, kam investuje svoje peniaze, preto nemôžeme takéto platby blokovať,“ opisuje Jasicki.

Dôveryhodnosť zvyšuje aj scenár, že všetky platby sú autorizované klientom, sú robené dlhodobo a väčšinou sa začínajú nižšími sumami a postupne sa zvyšujú.

Klient si uvedomí podvod až v okamihu, keď požiada o výber peňazí alebo ho kontaktuje banka. Počas celej doby sa totiž pozerá na grafy cez falošnú webstránku, ktorú vytvorili podvodníci a nie sú v nej uvedené reálne dáta. Dlho teda má pocit, že investuje a pravidelne ho za to chváli aj jeho finančný sprostredkovateľ.

„Robíme s vami veľmi dobré pokroky, blahoželám vám. Podľa mojich výpočtov budete mať na konci vyšší čistý zisk, ako s vami očakávame,“ prišlo poškodenému.

Slovenská sporiteľňa má nastavené viaceré pravidlá, ktoré dokážu identifikovať niektoré typy scenárov. Ak ide o bankový prevod, vie platbu pozastaviť a poslať ju na dodatočné overenie. Ak to nestačí, osloví klienta. Niektorí si to uvedomia a niektorí začnú namietať, že sa banka nemá starať, lebo si prečítali článok o tom, že nechce, aby zarábali a neveria jej, preto platbu autorizujú a pokračujú v podvodníkovej hre. Nevedia, že aj článok vytvorili podvodníci.

Je šanca získať svoje peniaze späť a čo urobiť, ak sa dozviete, že ste sa stali obeťou podvodu?

Zlom v komunikácii a vulgarizmy

„Upokojte sa, nie je to žiadny problém,“ napísali útočníci v jednom z posledných e-mailov.

Podvodníci počítajú s tým, že ich hra nebude trvať večne a skôr či neskôr to klienti s nimi ukončia. V závere začínajú byť agresívni a zmenia štýl komunikácie. Začnú nadávať, pretože vedia, že strácajú klienta a skúšajú v ňom vyvolať strach. Vtedy je šanca, že sa klient zľakne, podľahne emóciám a prestane rozmýšľať racionálne.

Útočník potom pristane na požiadavku o výbere, ale žiada zaplatiť poplatok za výber alebo daň zo zisku. Samozrejme, nie naozaj, len sa pokúša vytiahnuť z poškodených ďalšie peniaze. Tam sa to však nekončí.

Na záver príde žiadosť o prepojenie burzového účtu s bankovým účtom klienta. Vraj aby mu mohli previesť všetky peniaze späť.

„Je to ich posledný pokus. Žiadajú o nainštalovanie softvéru na vzdialené ovládanie. Najčastejšie je to AnyDesk, ale použili už aj TeamViewer. Keď si to klient nainštaluje a potvrdí prístup do počítača, útočník získa údaje priamo od neho pri prihlasovaní alebo si ich vytiahne z automaticky uložených hesiel v prehliadači,“ opisuje Jasicki.

Čo nasleduje potom? Vybielenie celého účtu.

Máme sa za seba hanbiť? Nie celkom.

Ukradnuté peniaze je možné získať späť

„Ľudia sú častokrát príliš dôverčiví a strácajú obozretnosť, pritom často nevedia, kto je na druhej strane a aké má úmysly. Mnohým sa vo virtuálnom priestore dostáva uznania a pochvaly, ktorú možno v reálnom živote necítia,“ hovorí Danica Lacová, riaditeľka neziskovej organizácie FinQ Centrum.

Podľa nej je potrebné orientovať sa vo svete financií v súvislostiach. Treba čítať s porozumením, mať schopnosť analyzovať a rozhodovať sa v súvislostiach v reálnom živote i na internete. „Treba byť obozretný, zodpovedný a dbať na riziká,“ dodáva Lacová.

Ak sa stanete obeťou podvodu, kontaktujte políciu a čo najrýchlejšie aj banku. Rozhodujú sekundy, či dokáže vaše financie zachrániť, alebo o nich už navždy budete hovoriť len v minulom čase.

„Vždy reagujeme okamžite, pričom záleží, kde sa platba práve nachádza. Buď ju zastavíme v našom systéme, alebo kontaktujeme druhú stranu a robíme klientske storno. Čas dramaticky zvyšuje šancu na úspech, že dokážeme platbu zastaviť alebo získať peniaze späť,“ hovorí Katarína Kellenbergerová, šéfka platobného styku Slovenskej sporiteľne.

V prípade domáceho platobného styku máte vyššiu šancu na úspech, pri prevodoch do zahraničia alebo platbe v cudzej mene sa situácia komplikuje.

„Cezhraničné platby realizujeme prostredníctvom korešpondenčných bánk a proces je iný ako pri štandardnej SEPA platbe alebo okamžitej platbe. Cez sieť bánk zapojených do systému SWIFT dochádza k elektronickej výmene správ o finančných transakciách medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami. Z toho dôvodu je náročnejšie získať peniaze späť. Preto ak klient nemá istotu, ideálne je, keď nás kontaktuje vopred a spýta sa, či môže platbu urobiť daným spôsobom,“ vysvetľuje Kellenbergerová.

Úspešnosť takýchto typov podvodov je vysoká aj z dôvodu, že útočníci necielia na náhodné obete z ukradnutej databázy, ale obete majú na zlatom podnose. Nastavia reklamu na tých, ktorí si občas vyhľadávajú niečo o investovaní alebo zhodnocovaní peňazí, a zvyšok sa už deje takmer sám.

„Na osoby, ktoré si často niečo vyhľadávajú, sa dá veľmi dobre cieliť reklama. Preto je podvod taký úspešný, lebo oslovujú veľmi správnych ľudí,“ hovorí Jasicki.

Je preto vždy nevyhnutné vyhodnotiť si dôveryhodnosť informácií, dôsledne si prečítať text a všímať si na ňom štylistiku, gramatiku aj celkovú stavbu.

„Ak si nie som istý, nereagujem. V prípade strachu alebo podozrenia odporúčam poradiť sa s odborníkmi alebo ľuďmi, ktorým dôverujem a nereagovať hneď. Strach nie je dobrý radca,“ uzatvára Danica Lacová.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.