Slovenské startupy, ktoré pozná celý svet. Prečo nemáme viac úspešných príkladov?

Keď sa spojí originálny nápad s korením v podobe odvahy a nadšenia, zdá sa, že nič nestojí v ceste podnikateľskému úspechu. Zakladatelia slovenských startupov, ktoré pozná celý svet, sa zhodujú, že toto je len začiatok. Aj podľa štatistík deväť z desiatich startupov skončí s podnikaním predčasne.

Prečo uspeli práve oni? A ako je na tom Slovensko s vytváraním prostredia a podporou podnikania?

Oplatilo sa opustiť komfortnú zónu a zariskovať

Predstavte si, že čakáte na spojenie s operátorom zákazníckej linky a do slúchadla vám hrá jemná melódia. Keď to trvá dlho, netrpezlivosť sa stupňuje a melódia je čoraz otravnejšia. Slovenský startup CloudTalk si na tom postavil svoje podnikanie a call centrám pomáha zefektívňovať prácu s hovormi v 80 krajinách sveta.

„Automatizácia a konfigurácia jednotlivých krokov dokáže skrátiť trvanie každého hovoru o dve až tri minúty. Pre našich zákazníkov to znamená úspory v tisíckach eur,“ hovorí Dávid Čačik, šéf marketingu CloudTalk.

Zakladatelia firmy Martin Malych a Viktor Vanek začali pôsobiť s jednoduchou aplikáciou na telefonovanie len na lokálnom trhu, no po čase stáli pred rozhodnutím, či ostať doma, alebo to skúsiť aj vo svete. Zdravá ambícia preraziť v zahraničí nakoniec vyhrala.

„Produkt bol už vtedy konkurencieschopný na svetovom trhu, no limitovali nás ľudské zdroje a chýbajúce know-how, ako ho predávať v zahraničí,“ vysvetľuje Čačik.

Riešením bola seedová investícia, ktorá bola pre CloudTalk zásadná. Umožnila im investovať do ďalšieho rozvoja, vykročiť do zahraničia a zapracovať aj na produktovej stránke.

Minulý rok sa úspešne spojili s ďalšími investormi, vďaka čomu sa už pripravujú aj na zapojenie umelej inteligencie. Za kľúčový faktor úspechu však považujú rozhodnutia z obdobia pred prijatím prvej investície.

„Z pohľadu zamestnanca považujem za dôležité prvotné rozhodnutie opustiť komfortnú zónu stabilnej menšej lokálnej firmy a vybrať sa smerom budovania svetového miliardového projektu,“ hodnotí Čačik.

Aby zvládli rýchly rast, museli sa odučiť to, na čo boli zvyknutí

V momente, keď si človek pomyslí, že už uspel alebo zvíťazil, je začiatok konca. Aj preto hovorí CEO a spoluzakladateľ startupu Slido Peter Komorník, že hoci je budovanie firmy boj, práve to je zábava.

Pôvodný nápad na jednoduchú webovú aplikáciu na zbieranie spätnej väzby od študentov vznikol počas jeho doktorandského štúdia. Spoločne s ďalšími dvomi nadšencami nápad rozvinuli do funkčného prototypu nového produktu, s ktorým vyhrali dve súťaže.

Uvedomili si, že ich produkt môže mať aj širšie využitie. Napríklad na konferenciách alebo kdekoľvek, kde nie je priestor na priame otázky alebo sa ľudia hanbia. Namiesto čakania, kým bude Slido dokonalé, sa pomerne skoro vydali do veľkého sveta podujatí v Londýne a San Franciscu.

„Svetoznáme konferencie a firmy boli kľúčovými nielen pri budovaní značky Slido, ale aj našej sebadôvery,“ spomína Komorník.

Virálny biznisový model im pomohol organicky rozširovať počet používateľov. Keď mal niekto na konferencii Slido, začali sa im ozývať ľudia z publika, že by to chceli skúsiť tiež.

Rýchle tempo rastu postavilo Slido pred nové problémy. V krátkom čase sa tím skokovo rozšíril z desiatok ľudí na stovky. Ako priekopníci takzvanej remote-first práce (uprednostnenie práce z domu) sa so zamestnancami vidia väčšinou iba virtuálne. Zakladatelia sa museli naučiť, ako škálovať tím, aby zvládli rýchly rast.

„Najdôležitejšie je uvedomiť si, ako sa vyvíjajú potreby rastúceho tímu. Dokázať sa odučiť, čo fungovalo predtým a s pokorou sa začať učiť zručnosti potrebné na novú fázu,“ prezrádza tvár Slido.

Významným míľnikom bolo spojenie s technologickým gigantom Cisco. „Vďaka tomu sme získali silného spojenca podporujúceho náš plán zlepšiť mítingy na celom svete,“ uzatvára Komorník.

Náročný technologický vývoj by nebol možný bez špičkového tímu

Radoslav Danilák je držiteľom viac než stovky patentov a pôsobil vo viacerých medzinárodných technologických firmách. Svoje skúsenosti sa rozhodol spojiť s ďalšími tromi technologickými mušketiermi, s ktorými sa pustili do vývoja vysokovýkonného čipu a budovania superpočítačov s umelou inteligenciou.

„Motiváciou pre mňa bola predovšetkým vízia prínosu, ktorý naša technológia môže priniesť pri riešení mnohých pálčivých problémov ľudstva,“ opisuje začiatky spoločnosti Tachyum Danilák.

Ich univerzálny procesor Prodigy je prvým na svete, ktorý spája funkcie hlavnej procesorovej jednotky, grafického procesora a špecializovaného procesora na spracovanie dát umelej inteligencie.

„Zvyšuje výkon a zároveň znižuje spotrebu energie. Rieši problém udržateľného rastu dátových centier bezkonkurenčným znížením uhlíkovej stopy,“ ozrejmuje Danilák.

Pripravovaný procesor môže prispieť k pokroku v rôznych oblastiach ľudského života. Umožní vyššiu a udržateľnú rýchlosť výpočtov za prijateľnú cenu a môže pomôcť aj pri rýchlejšom objavovaní liekov a hodnotení vplyvu klimatických zmien.

Radoslav Danilák je presvedčený, že vybudovanie najvýkonnejšieho superpočítača s umelou inteligenciou na platforme Prodigy by mohlo zo Slovenska urobiť technologické centrum s celosvetovým významom.

V Európe ťaháme za kratší koniec

Slovenský inovačný ekosystém je v európskom i regionálnom porovnaní na chvoste rebríčkov. Hodnota rizikového kapitálu (financovanie startupov) dosiahla na Slovensku medzi rokmi 2015 až 2021 úroveň 159 miliónov eur (29 eur na obyvateľa). Zaostávame za Estónskom, ktoré je na čele rebríčka s výškou rizikového kapitálu na úrovni 2,62 miliardy eur (1 967 eur na obyvateľa), ale i za susednými krajinami.

Podľa Petra Kolesára z poradenskej spoločnosti CIVITTA sa situácia postupne mení. Rizikový kapitál za posledné roky pribúda a v týchto dňoch vstupuje na Slovensko prvý korporátny rizikový kapitál. Je ním program Seed Starter Slovenskej sporiteľne, ktorý sa po dvoch rokoch pôsobenia v Českej republike rozširuje aj na Slovensko.

Program pomáha začínajúcim podnikateľom v úvodnej fáze vstupu na trh poskytnutím financovania i mentoringovej podpory. Startupy sa môžu prihlásiť aj do takzvaného bootcampu. Spätná väzba od lídrov v oblasti inovácií a expertov na investície im môže pomôcť v ďalšom smerovaní.

A Flourish data visualization

„Vo vyspelých startupových ekosystémoch hrajú štát a verejný sektor dôležitú úlohu nielen vo financovaní, ale i v podpore organizácií, ktoré pomáhajú inovátorom a podnikavcom, aby sa vydali na dráhu podnikania,“ načrtáva Peter Kolesár problém s nízkou angažovanosťou verejného sektora do inovácií.

Za najväčšie aktívum považuje Slovákov žijúcich v zahraničí a ľudí z tretích krajín, ktorí sa môžu stať súčasťou tímu existujúcej firmy alebo si vybrať Slovensko na založenie svojho podnikania. Kolesár si myslí, že tento potenciál je nevyužitý.

„Robíme veľmi málo na to, aby sme motivovali ľudí vrátiť sa alebo zrušili prekážky a zjednodušili im usadenie sa na Slovensku,“ dopĺňa.

Zmena zdola môže priniesť výsledky rýchlejšie

Systémová zmena je potrebná a podľa Petra Kolesára si nemôžeme dovoliť čakať roky, kým sa prejavia výsledky reforiem. Aby ekosystém inovácií napredoval rýchlejšie ako doteraz, potenciál vidí v malých zmenách zdola, ktoré dokážu priniesť výsledky v kratšom čase za menej peňazí.

Jednou z možností je vytvorenie priestoru na prepojenie verejných aktérov, univerzít, začínajúcich podnikateľov a veľkých firiem, ktoré chcú mať prístup k inováciám a posilniť vzájomnú spoluprácu a dôveru. Zapojiť môžeme aj aktívnych pedagógov na stredných i vysokých školách, ktorí sa snažia vyučovať inak.

„Na rôznych stupňoch školstva existujú iniciatívy, ktoré podporujú zručnosti ako podnikavosť, práca v tíme, analytické premýšľanie či projektové vzdelávanie a motivujú mladých študentov a študentky, aby prichádzali s nápadmi,“ vymenúva Kolesár.

Myslí si, že väčšinu pozitívnych príkladov, ktoré rastú, uspeli na globálnej úrovni alebo boli predané, spája silný zakladateľský tím.

„Napriek tomu, že prostredie startupom až tak neprialo, šli do rizika, nevzdali sa a bojovali. Efektívnejšie investovanie prostriedkov do inovátorského ekosystému by nám mohlo priniesť ešte viac úspešných príkladov,“ uzatvára Peter Kolesár.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.