Slováci zle jedia, málo sa hýbu. V zdraví žijeme krátko

Členstvo v Európskej únii nás radí do štvrtiny najbohatších a najprosperujúcejších krajín sveta. Podľa metrík Indexu prosperity Slovenskej sporiteľne však v tejto spoločnosti ťaháme za kratší koniec. Napriek tomu, že Slovensko má množstvo silných stránok, tlačí pred sebou aj viac či menej viditeľné prekážky v školstve, zdravotníctve, či životnom štýle.

Čím sa môžeme inšpirovať od prosperujúcich krajín, aby sa trajektória vývoja Slovenska opäť priblížila k ostatným krajinám Európskej únie?

Dánsko: Najšťastnejší národ napriek vysokým daniam

Ktorú krajinu by ste tipovali ako jednu z najšťastnejších národov sveta v každoročnej Svetovej správe o šťastí? Zrejme by ste si to namierili do severnej Európy a nemýlili by ste sa. Dánsko sa roky drží v top trojke. Podľa autorov správy tkvie pocit šťastia Dánov najmä v silnom zmysle pre spoločnú zodpovednosť za sociálne blaho. Väčšina je presvedčená, že odvádzaním daní prispievajú k blahu celej spoločnosti.

„Uvedomujem si, že z môjho príjmu zaplatím takmer polovicu štátu na daniach. Urobím to však rada, pretože v akejkoľvek náročnej životnej situácii sa môžem spoľahnúť na záchrannú sieť od štátu,“ vysvetľuje mladá Dánka Freja Sørensen.

Slovensko skončilo vo svetovej správe o šťastí naposledy na 29. mieste.

Dánsko patrí do top trojky v indexe prosperity v kategórii vzdelávanie. Vysoké školy sú bezplatné a študenti dostávajú grant na pokrytie nákladov počas štúdia. Starostlivosť o deti je dotovaná. Seniori poberajú dôchodky, majú k dispozícii ošetrovateľov, ktorí ich navštevujú doma. Nezamestnaných podporuje štát dva roky, úrady ale rôznymi spôsobmi sledujú, či si aktívne hľadajú prácu.

Podľa Freji je sociálne zabezpečenie témou kampane takmer pred každými voľbami. Žiadna zo strán sa však nesnaží o zrušenie alebo zásadné systémové zmeny.

Ženy vo vedení štátu nie sú nič výnimočné. V biznise je to inak

Freja Sørensen vie porovnávať kvalitu života či fungovanie štátu. Precestovala desiatky krajín a rok strávila v Indonézii, kde ju čakal kultúrny šok. Nespôsobila ho šialená doprava či vysoká vlhkosť vzduchu. Dych jej vyrážala každodenná korupcia na tých najbizarnejších miestach.

„Korupcia je prítomná všade na svete, aj v Dánsku, hoci v nízkej miere. Predpokladám, že dôvodom je veľká dôvera obyvateľov voči autoritám. Zrejme to vytvára na ne tlak, aby ju svojím konaním nestratili,“ hovorí tridsaťročná rodáčka z Kodane.

Za poslednú dekádu je severská krajina jednoznačným lídrom celosvetového indexu vnímania korupcie. Výnimkou sú dva roky, keď skončila druhá. Slovensku patrí až 24. priečka.

Hoci podplácanie upravuje zákon, odmietanie korupcie a etické správanie je silno zakorenené v hodnotách obyvateľov. Aj malé náznaky korupcie vyvolajú v krajine lavínu negatívnych ohlasov.

„Nedávno sa zniesla kritika na spôsob prijímania darov politickými stranami. Od určitej sumy to už totiž zaváňalo netransparentnosťou,“ hovorí Freja.

Korupcia na najvyšších miestach je pod prísnou kontrolou. Ak niekto očividne žije nad pomery, ktoré uvádza v majetkovom priznaní, alebo kontrolné orgány zistia nezrovnalosti v príjmoch a výdavkoch, nasledujú tvrdé postihy. Oficiálne úrady dopĺňa práca novinárov.

„Množstvo vládnych informácií je verejne dostupných, prípadne si ich novinári môžu vyžiadať. Majú tiež zaručenú právnu ochranu, aby mohli pracovať nezávisle bez zasahovania vlády alebo cenzúry,“ opisuje prostredie dánskej novinárčiny.

Freja spomína kauzu ministra pôdohospodárstva, ktorý nevedel vysvetliť svoje výdavky na pracovné obedy a novinárom uviedol vymyslené meno osoby. Keď vyšla pravda na povrch, musel podrobne dokumentovať každý jeden výdavok. Takéto prípady sú však výnimočné.

Vyspelosť dánskej spoločnosti zabezpečila krajine prvé miesto v indexe prosperity v časti Spoločnosť. Slovensko sa ocitlo v strede rebríčka na 14. mieste. Dôraz na spoluprácu, rovnosť, transparentnosť a toleranciu presakuje aj do politickej kultúry. Praktickou ukážkou je tradične vysoká volebná účasť okolo 80 percent a vysoké percento zastúpenia žien v politike.

„V politike síce máme veľa žien, ale oveľa menej ich je v riadiacich funkciách podnikov,“ dodáva Freja Sørensen.

Írsko: Nasporiť si nie je nemožné, ale ide to ťažšie

Ostrovná krajina vedie v indexe prosperity kategóriu domácností. Slovensko výrazne zaostáva a obsadilo predposledné 26. miesto.

Podľa írskeho Centrálneho štatistického úradu sa v ostatných troch rokoch domácnostiam darilo ušetriť až pätinu z ich príjmov. S rastúcimi životnými nákladmi sa tempo sporenia spomalilo, no príjem domácností stále prevyšuje spotrebu.

„Nasporiť si peniaze nie je nemožné, ale ide to ťažšie. Najmä mladým ľuďom to sťažuje cestu k vlastnému bývaniu, keďže 20 percent z ceny nehnuteľnosti musí dofinancovať z vlastných zdrojov. Ak sa im nepodarilo kúpiť si vlastné bývanie, dávno po tridsiatke bývajú stále s rodičmi,“ hovorí Lucia Tanková O'Keeffe, ktorá prišla na letné prázdniny do Írska k sestre. Aj o 17 rokov neskôr stále žije v Dubline, spoznala tu svojho manžela a prevádzkuje dve gastro zariadenia.

Podobne ako na Slovensku, aj v Írsku dopyt po vlastnom bývaní v posledných rokoch prevyšoval ponuku. Ceny stúpali a bývanie je pre obyvateľov nedostupnejšie.

„Vláda sa snaží zmierňovať situáciu novou legislatívou, ktorá urýchli povoľovacie konanie a má ambiciózny plán výstavby štátnych nájomných bytov. Kupci svojej prvej nehnuteľnosti sa môžu zapojiť do podpornej schémy ,Help-to-Buy‘ a získať pomoc s depozitom pri kúpe alebo pri stavbe nehnuteľnosti,“ ozrejmuje situáciu na trhu s nehnuteľnosťami.

Zdravotné poistenie nie je povinné

Staršia štúdia časopisu Lancet označila írsky zdravotný systém za jedenásty najlepší na svete. Na rozdiel od iných krajín Írsko nemá povinné odvody na zdravotné poistenie. Štát hradí náklady na zdravotnú starostlivosť z daní.

Hoci podľa indexu prosperity Íri prežívajú v zdraví 66 rokov (Slováci 57 rokov), podľa mladej Slovenky majú benevolentnejší prístup k zdraviu. Lekára vyhľadajú až keď choroba naplno prepukne a len zriedkavo sa vyberú na preventívnu prehliadku.

„Absolvovanie prehliadky sa nedá podmieniť stratou benefitov alebo hrozbou úhrady u lekára v plnej výške ako na Slovensku. Väčšina ľudí tak či tak platí za návštevu u všeobecného lekára aj ďalšiu liečbu. Bezplatné zdravotníctvo majú seniori nad 70 rokov a deti do šesť rokov. Nízkopríjmové skupiny môžu mať zdravotnú starostlivosť takmer úplne zadarmo, ak splnia podmienky pre získanie takzvanej lekárskej karty,“ vysvetľuje.

Zdravotníctvo funguje dobre, ľudia sa k lekárom dostanú pomerne jednoducho. Napriek tomu si platia súkromné poistenie, ktoré kryje zdravotnú starostlivosť v súkromných zariadeniach.

„Výhodou sú kratšie čakacie doby na vyšetrenie u špecialistov či niektoré operácie, krytie niektorých úkonov, za ktoré by v štátnych zdravotných zariadeniach platili plnú sumu,“

Na druhej strane sa však Íri snažia udržiavať fit a to fyzicky aj duševne. Podľa Slovenky dbajú na rovnováhu medzi prácou a voľným časom. Bez ohľadu na vek sa venujú športu, chodia do mesta, prechádzajú sa, trávia čas s rodinou, stretávajú sa pri jedle, a to nielen cez víkendy.

„V mojej kaviarni sa každý utorok ráno stretáva partia piatich osemdesiatnikov na kus reči a kávu. V pondelok ráno sa zasa po hodine jogy zastavia seniorky vo veku šesťdesiat a viac rokov. Zrejme to nie je len vyššími platmi, keďže Írsko patrí medzi drahšie európske krajiny. Starajú sa o svoju spokojnosť,“ dodáva Lucia Tanková O'Keeffe.

Španielsko: Odlišný životný štýl sa podpisuje na lepšom zdraví

So zdravím sú na tom ešte lepšie obyvatelia najväčšej krajiny Pyrenejského polostrova. Patria dlhodobo k najzdravším národom sveta. V indexe prosperity im patrí tretie miesto v dĺžke života v zdraví. Španieli prežívajú v zdraví 66,3 rokov zatiaľ čo Slováci len necelých 57 rokov.

Podľa Slovenky Tatiany Tóthovej, ktorá žije v Španielsku 22 rokov, profitujú najmä z výhodnej stredomorskej polohy, ktorá pozitívne ovplyvňuje ich životný štýl. V krajine tiež funguje dostupná a efektívna zdravotná starostlivosť. Systém zdravotníctva je financovaný z príspevkov, ktoré odvádzajú pracujúci obyvatelia z príjmov. Ak je zamestnanec prihlásený do systému verejnej zdravotnej starostlivosti, návštevu u lekára má hradenú aj manžel alebo manželka a nezaopatrené deti.

Asi štvrtina populácie využíva súkromné poistenie. Oplatí sa pri istých zdravotných stavoch, keďže niektoré zákroky nehradí štátna zdravotná starostlivosť. Bez súkromného poistenia by museli uhradiť starostlivosť v plnej výške.

„Či navštívite štátne alebo súkromné zariadenie, zdravotnícky personál je k pacientom obvykle veľmi ochotný a milý,“ prezrádza Tatiana. K lekárovi podľa nej chodíme na Slovensku častejšie.

Španieli majú šťastie na podmienky, v ktorých žijú a vďaka tomu majú lepší zdravotný štýl.

„Základom je kvalitná strava. Prevažnú časť roka je dostupné nekonečné množstvo domáceho ovocia a zeleniny, kdekoľvek sa dajú kúpiť čerstvé ryby. Aj počasie prispieva k tomu, že ľudia robia veľa aktivít v prírode, čo prospieva ich zdraviu,“ uzatvára Tatiana Tóthová, ktorá pred tromi rokmi vymenila Madrid za prímorskú Marbellu.

Väčšina študentov ani neuvažuje, že by neštudovali na vysokej škole

V indexe prosperity to španielsky vzdelávací systém dotiahol na 11. miesto. Slovenskému školstvu patrí až 24. priečka. Tatiana vníma miestne školstvo ako kvalitné. Napokon, vyskúšala si na vlastnej koži diaľkové štúdium na Univerzite v Madride.

„Povinná školská dochádzka končí v šestnástich rokoch. Keďže väčšina Španielov sa neskôr hlási na univerzitu, pokračujú v dvojročnom programe bachillerato. Jeho obsah je navrhnutý ako príprava na univerzitné prijímacie skúšky vo zvolenom zameraní. Môžu sa rozhodnúť pre prírodné vedy, sociálne a ekonomické vedy, výtvarné umenie a technológie. Ak nechcú pokračovať na univerzite, môžu študovať na odborných školách,“ vysvetľuje a dodáva, že iba základné vzdelanie má v krajine minimum ľudí.

Žiadna španielska univerzita to zatiaľ nedotiahla do prestížneho zoznamu 100 najlepších na svete. Avšak z troch najlepších škôl sveta s obchodným zameraním sú dve v Španielsku.

„Pre mňa je najdôležitejšie zdravotníctvo, školstvo a kvalitná infraštruktúra. Klíma, gastronómia a usmievavý národ sú iba príjemnou pridanou hodnotou,“ prezrádza Tatiana dôvody, prečo zostáva žiť v Španielsku.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.