Priemerný plat do štyritisíc eur. Brno spravilo za dvadsať rokov výrazný pokrok

Predstavte si, že keď zomriete, napíše o vás Guardian, Independent, Financial Times, Telegraph i The Times, počas života vás kráľovná Alžbeta II. za zásluhy pasuje do rytierskeho stavu a Hollywood chce o vás natočiť film. Pre bežného človeka nereálne, pre sira Františka Lampla z Brna jeho životopis.

V osemdesiatych rokoch patril medzi najväčších Čechoslovákov vo svetovom biznise, keď s developerskou firmou Bovis postavil ikonické projekty po celom svete a… v Brne. Ešte predtým však zažil štyri koncentračné tábory, v druhom mu pred jeho očami zabili rodičov a keď vojnu vystriedal socializmus, kvôli obvineniu z buržoázneho pôvodu odišiel pracovať do uránových baní.

Príbeh hodný Hollywoodu, nie však podľa Františka. Spracovanie odmietol.

„Pred 15 rokmi bolo Brno nesebavedomé mesto, ktoré sa tlačilo v tieni Prahy a trpelo pomerne veľkým komplexom. Dnes už sa v ňom dajú robiť veci porovnateľné so svetom.“

Sir Lampl stojí sa zrodom Petronas Towers v Kuala Lumpur, Disneylandu v Paríži, športovísk pre letné olympijské hry v Atlante, finančného centra Canary Wharf v Londýne s vtedy najvyššou budovou Európy aj Technologického parku v Brne, ktorý patrí medzi najväčšie v Európe a darí sa mu dodnes. Už bez Františka. Stále úspešne. Stále rekordne.

„Technology Park Brno má ročný obrat takmer deväť miliónov eur a zisk 2,5 milióna eur. Pracuje tu sedemtisíc ľudí a priemerná mzda sa pohybuje do štyroch tisíc eur. Od svojho vzniku v roku 1992 priniesol do Juhomoravského kraja viac ako tri miliardy eur len na mzdách,“ vymenúva riaditeľka parku Jitka Sládková.

Vlastníkom Technologického parku je mesto Brno. V roku 2004 sa rozhodlo zamerať na rozvoj podnikania, technológií a inovácií, spolu s Juhomoravským krajom a univerzitami zriadilo agentúru na podporu tohto odvetvia a vo všeobecnosti sa správa, akoby mu záležalo na budúcnosti. To by na úvod článku aj stačilo. Alebo chcete viac?

V Brne žije takmer 100 národností

„Pred 15 rokmi bolo Brno nesebavedomé mesto, ktoré sa tlačilo v tieni Prahy a trpelo pomerne veľkým komplexom. Dnes už sa v ňom dajú robiť veci porovnateľné so svetom a keď chce niekto niečo dokázať, nemusí ísť za každú cenu do Kalifornie. Región o sebe vie, že to dokázal a získal vďaka tomu novú identitu,“ vysvetľuje Peter Chládek, riaditeľ Inovačnej agentúry JIC (Juhomoravské inovačné centrum).

Brno zrejme znamená viac na svetovej mape ako na mape Českej republiky. Neporovnáva sa s mestami ako České Budějovice, Liberec, Ostrava či Praha, ale viac ho zaujímajú technologické parky v Miláne, Kodani, Ľubľane či Malage. Zrejme najznámejší je vedecký park Stanfordskej univerzity, ktorým už prešli technologické giganty ako Facebook, Tesla či Hewlett-Packard. Jeden taký je aj v Brne.

Sir František Lampl nechcel vytvoriť len kancelárie, ale kompletný ekosystém, ktorý by spájal firmy s vysokými školami, absolventov so vzdelávacími agentúrami a začínajúcich podnikateľov s investormi. Jeho predstavu sa dodnes nikomu nepodarilo prekonať, pretože technologický park je najväčší v strednej Európe. Má 14 budov, 60-tisíc metrov štvorcových prenajímateľnej plochy a celkovú rozlohu viac ako 120 hektárov. Síce zabralo veľa času vybudovať ho, ale Brno dnes mnohí označujú za mesto inovácií a jeho technologický park za ukážkový.

„Boli sme prví, ktorí si za jeden z hlavných pilierov strategického rozvoja mesta zvolili výskum a inovácie. Táto oblasť bola pred dvadsiatimi rokmi nevídaná pri mestách nášho geopriestoru,“ hovorí František Kubeš, vedúci odboru strategického rozvoja a spolupráce mesta Brno.

Pri hľadaní vhodného miesta na podnikanie zapichli do Brna špendlík svetové firmy ako Vodafone, IBM, S.A.B. Aerospace, Honeywell, SAP, Konica-Minolta a ďalšie. Dokopy takmer 40 a ich spoločný obrat presahuje viac ako 800 miliónov eur ročne. Ak sa pýtate na technologický park, tak od roku 2003 do minulého roka vygeneroval viac ako 30 miliónov eur čistého zisku. Len aby sa nezabudlo, vlastní ho mesto.

Keď dnes prídete do Brna, je vysoko pravdepodobné, že vám nič nebude chýbať. Má kvalitnú gastronómiu, rozvinutú kultúru, veľa prírody a vďaka technologickému parku aj množstvo národností.

„Mesto je omnoho kozmopolitnejšie ako kedysi. Len v Kyndryle (bývalé IBM, pozn. red.) pracuje 93 rôznych národností a na ulici počuť angličtinu, španielčinu, taliančinu, rumunčinu a ďalšie jazyky,“ chváli si Kubeš.

„Na počte obyvateľov to nevidieť, čiže to nemá vplyv ani na daňový príjem mesta. Benefity sú skôr vo zvýšení kvality života všetkých obyvateľov a v tom, že mesto sa stalo otvorenejším. Jediný negatívny vplyv je ten, že sa zvýšila cena nájmov,“ dodáva Kubeš.

Dobrá firma nevyrastie na púšti

Technologický park je zasadený do prírody a v jeho blízkosti sa nachádza sedem fakúlt. Je v ňom jazierko, množstvo zelene, na teplotných mapách vyzerá najlepšie z celého mesta, využíva dažďovú vodu a ako jedna z prvých firiem v Česku sa aktívne začal venovať aj bojom proti klimatickej zmene.

Okrem toho sú tu špecializované výskumné pracoviská CEITEC a AdMas s viac ako 550 vedcami a Inovačná agentúra JIC. Tretina absolventov brnianskych univerzít sa v technologickom parku zamestná a ak sa niekto rozhodne založiť niečo vlastné, veľmi pravdepodobne budú jeho kroky smerovať do JIC-u.

„Veríme, že cez stovky podnikateľov, ktorí nám prechádzajú cez ruky, máme možnosť ovplyvňovať svet. Možno dokonca viac, ako keby sme každý mali vlastnú firmu.“

„Obsluhujeme zhruba 90 percent startupov a malých a stredných podnikov v regióne. Drvivá väčšina na nás skôr či neskôr narazí, pretože si k nám idú po radu alebo potrebujú na niečo získať financie,“ hovorí Chládek.

JIC je agentúra založená mestom, krajom a štyrmi univerzitami a jej úlohou je podpora inovatívneho podnikania. Jednak radami, ale keď treba, aj finančne.

„Veríme, že na púšti dobrá firma nevyrastie, preto ich prepájame s univerzitami, investormi, venture kapitálom aj expertami z praxe,“ približuje hovorca JIC-u.

Skúsení radia, lebo cítia záväzok

Startupový ekosystém v Brne ťaží z úspešných projektov, ktoré cezeň prešli a zo záväzku, ktorý zakladatelia cítia a chcú svoje know-how odovzdávať ďalej. JIC má množstvo externých odborníkov, ktorí dosiahli úspech vo svojom podnikaní a konzultáciami pomáhajú ostatným. Heslo Brna by pokojne mohlo znieť: „Keď sa to nedá urobiť osamote, urobme to spoločne.“

„Brno má ideálnu veľkosť na odborové aj medziodborové spolupráce. Zároveň nemá ten súťaživý nádych ako Praha. Vďaka tomu sa tu dá rýchlejšie aj ľahšie spojiť s ľuďmi, ktorí vedia pomôcť a zdieľať svoje skúsenosti,“ myslí si David Severa z kreatívneho hubu KUMST.

Ďalšou výhodou Brna je záujem investorov. Buď vie do firiem investovať priamo JIC a mať z toho podiel, alebo im pomôže získať investora či inú formu financovania. Ročne poradia stovkám podnikateľov, pričom desiatky firiem sú medzinárodne úspešné a zopár dosiahlo svetový úspech. Príkladom je Kiwi.com, Flowmon, IDEA StatiCa aj Y Soft.

Na otázku, či sa neboja nedostatku kvalitných ľudí, v JIC-e odpovedajú, že v Brne je 70-tisíc študentov a štatistika hovorí jasnou rečou. Každý rok sa na trhu objaví množstvo šikovných ľudí. Starajú sa o nich už počas štúdia a nenechávajú to na náhodu. Čo neodchytí JIC, to zaujme jeho kreatívny hub KUMST.

„U nás dostávajú priestor oblasti ako architektúra, herný, produktový či módny dizajn alebo filmový, hudobný, tlačový a mediálny priemysel. Sídli u nás do 60 kreatívcov a ročne cez nás prejde ďalších tri- až štyritisíc ľudí na vzdelávacích, kultúrnych a networkingových podujatiach,“ približuje David Severa, šéf KUMST-u.

„Najviac ľudí k nám chodí na vzdelávacie aktivity ako Dane a jak na ně alebo Kde vzít prachy. Zameriavame sa predovšetkým na veci, ktoré sú náročné pri začiatkoch a organizujeme aj inšpiratívne podujatia, na ktorých sa študenti môžu stretnúť s niekým zabehnutým a získať od neho skúsenosti,“ dodáva Severa.

Pomoc mesta vyjadrená v eurách

Keby ste sa pýtali, ako je možné, že sa podarilo dosiahnuť takýto úspech a prečo práve v Brne, tak odpovede by boli tri. Lebo František Lampl, cieľavedomá práca a náhoda.

„Pomohli tomu šťastné okolnosti, že boli prostriedky z EÚ, keď sa investovalo do množstva vedecko-výskumných centier a Praha ich nemohla prijať. Jej HDP bolo omnoho vyššie ako ostatných častí Česka. Ďalším dôvodom bola cieľavedomá práca a snaha desiatok ľudí,“ približuje František Kubeš zo samosprávy.

Len v JIC-e pracuje 70 ľudí, KUMST zamestnáva štyroch interne a štyroch externe, pomáha im viac ako 100 konzultantov a priamo na magistráte je zriadený Odbor strategického rozvoja a spolupráce, kde sú okrem šéfa aj osoby na spoluprácu s podnikateľským sektorom, spoluprácu s akademickým sektorom, podujatia a smart city projekty, hospodársky marketing, inovácie vo verejnej správe a ďalšie. Dôležitú úlohu zohrávajú aj univerzity, Centrum pre transfer technológií MUNI a aktívne fakulty MUNI aj VUT.

Brno dnes prispieva viac ako 600-tisíc eur ročne na JIC a ďalších viac ako 400-tisíc eur dáva na projekty ako Prototypuj a ověřuj či Kreatívne vouchery Brno. Financie od neho smerujú aj do aplikovaného výskumu a podpory exportných schopností malých a stredných podnikateľov prostredníctvom Regionálnej hospodárskej komory.

Ďalšie prostriedky vyčleňuje na podporu zahraničných expatov, konkrétne 220-tisíc eur ročne, do rozvoja talentov a ich príchodu do Brna investuje 452-tisíc eur ročne a posledné dva milióny eur dáva do popularizácie vedy a technológií pre najmladšiu generáciu.

Aj vďaka tomu sa môže porovnávať so skúsenými zahraničnými „žralokmi“, keďže viaceré jeho projekty nemajú vo svete obdoby. Napríklad spoločnosť S.A.B. Aerospace v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou práve vyvíja satelit, ktorý bude na obežnej dráhe opravovať nefunkčné družice, dopĺňať im palivo alebo ich zachytávať a posielať k Zemi, aby následne zhoreli v atmosfére. Je to potrebné predovšetkým ako prevencia zrážok objektov v kozme i pre udržiavanie čistoty vo vesmíre, čomu sa zatiaľ nevenuje nikto.

Technologický park je len v polovici

Technologický park Brno oslávil tridsať rokov a je len v polovici plánovanej výstavby. Spoločnosť má platné povolenie na ďalšie tri budovy a rozsah plánovanej investície presahuje jeden a pol miliardy korún (61 miliónov eur). Celá oblasť by tak mohla vygenerovať dvojnásobný príjem a opäť navýšiť náskok pred okolitým regiónom.

Myslí si to aj profesor Harvardu Michael E. Porter, podľa ktorého vládnu dnešnej ekonomickej mape sveta takzvané klastre. Sú to oblasti, v ktorých sa na jednom mieste sústreďuje neobvyklý konkurenčný úspech. Takéto miesta dávajú prácu veľkému množstvu ľudí a v širšom kontexte sú prínosom pre všetkých. Pre zamestnancov, ich rodiny, mestá, kde sídlia, aj pre štát, ktorému prispievajú do kasy.

„Sme platení mestom a krajom za to, aby tu bolo čo najviac firiem, ktoré zamestnávajú ľudí. Ak totiž firma vytvorí vysokokvalifikované miesta, má z toho výnos aj kraj tým, že má lepšie rozpočty,“ približuje Peter Chládek z JIC-u.

„Naším hlavným cieľom je mať tu čo najviac podnikateľov, ktorí tvoria robustnú chrbticu spoločnosti. Čím je spoločnosť pestrejšia aj odolnejšia voči populizmu, tým je vyššia kvalita komunity ako takej. Tiež veríme, že cez stovky podnikateľov, ktorí nám prechádzajú cez ruky, máme možnosť ovplyvňovať svet. Možno dokonca viac, ako keby sme každý mali vlastnú firmu,“ uzatvára Chládek.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.