Prevrat v škole. Finančnú kultúru vyučujú aj na telesnej
V škole nastal nový vietor vo vzdelávaní.
Predstavte si, že ste na náuke o spoločnosti. Dostanete 50 eur a peniaze budete mať použiť tak, aby ste si niečo kúpili, niečo ušetrili a časť peňazí darovali. Vašou úlohou bude vytvoriť si zoznam vecí, ktoré by ste si chceli kúpiť hneď a ktorých kúpu viete odložiť na neskôr.
50 eur nie je málo ani veľa. Mobil za to nekúpiš, možno tak lacnejšie bezdrôtové slúchadlá. Ale nie je to málo? Čo ešte? Nové tričko? Darček pre tatina na Deň otcov? A myslíte ešte na to, že by ste si mali niečo aj odložiť a niečo darovať?
Aj takto vyzerá vyučovacia hodina na každej z 85 škôl, ktoré sa zatiaľ zapojili do inovatívneho programu finančnej kultúry FinQ. Čo sa dá pri tom naučiť?
Pri míňaní peňazí treba mať určité priority. Dajú sa hneď minúť aj všetky odložiť. Môžeme ich niekomu darovať, prispieť charitatívnym organizáciám a mať z toho dobrý pocit. Prevedieme vás školou, ktorá sa do tohto programu zapojila.
Finančná negramotnosť
Vieme tragicky málo o tom, ako fungujú peniaze, ukázal prieskum Národnej banky Slovenska. Iba desať percent dospelých, ktorí tvrdili, že majú v rodine najväčší prehľad o financiách, odpovedalo správne na základné otázky o úveroch či sporení.
Problém majú aj žiaci v školách, keď je ich finančná gramotnosť v rámci krajín OECD podpriemerná. Výrazne horšie výsledky ako Slovensko dosiahlo už iba Čile. Treba s tým niečo robiť, pretože z finančne negramotných študentov sú neskôr negramotní dospelí.
Reálnu ambíciu zmeniť tento stav má program FinQ, ktorý pred tromi rokmi spustila Nadácia Slovenskej sporiteľne. V školách, ktoré vybrali do pilotnej fázy, spôsobil doslova prevrat.
Nič pre bifľošov
Peniaze. V živote je len veľmi málo oblastí, na ktoré nemajú vplyv. Prečo teda o nich nehovoriť na geografii, slovenčine alebo telesnej výchove? Nejde o memorovanie nudných poučiek, tento program skrátka nie je pre bifľošov.
„Do škôl sme priniesli veľkú inováciu. Neučíme štýlom, že nauč sa a zopakuj. Veľmi prakticky riešime konkrétne životné situácie, zameriavame sa na rozvoj systémového myslenia a uvažovania v kontexte. Najskôr sa to museli naučiť samotní učitelia, čo bol trochu prevrat,“ hovorí Darina De Jaegher, autorka programu FinQ a lektorka finančnej gramotnosti.
Príjem? Výdaj? Kto zaplatí za smeti
Základná škola, tretí ročník. Úloha je rozdeliť rôzne pojmy podľa toho, či v nich ide o príjem alebo výdaj. Pani učiteľka v prvom rade zistila, že deti vôbec netušia, čo je to výdaj a príjem. Začala teda pracovať s týmito pojmami, aby si ich deti osvojili. Keď si ich spoločne vyhodnotili a začali chápať, zistili, že rodičia majú väčšinou veľmi málo príjmov a veľmi veľa výdajov. Hneď nad tým začali filozofovať, ako je to možné. Deti boli veľmi prekvapené, keď zistili, že rodičia platia za vynášanie smetí. Niektoré podotklo, že jemu za vynesenie smetí ešte otec nikdy nezaplatil. Zrazu zistili, že život okolo nich nejako funguje a všetko má svoju hodnotu a cenu.
Viac ako 1 400 žiakov základných a stredných škôl na Slovensku už má jeden školský rok inovatívneho vzdelávania o finančnej kultúre za sebou. Pred sebou ďalšie, na ktoré sa podľa prieskumu drvivá väčšina z nich teší. Navyše, tešiť sa môžu aj ďalšie deti, pretože k 25 pilotným školám pribudlo počas tohto školského roka 60 škôl a ďalší rok viac ako 200.
„V školskom roku 2025/2026 by sme sa mali dostať na 30 percent všetkých škôl na Slovensku. Ďalší postup už potom bude závisieť od štátu,“ sľubuje Darina De Jaegher.
Pochybnosti vystriedalo nadšenie
Výzvu zapojiť sa do pilotného programu FinQ vyhlásila Nadácia Slovenskej sporiteľne ešte v roku 2018. Za osem dní sa prihlásilo viac ako 200 škôl, z ktorých do projektu vybrali 25. Sú medzi nimi všetky typy základných a stredných škôl. Prvý a druhý stupeň gymnázií, odborné školy s maturitou aj bez maturity, spojené stredné školy aj základné školy so znevýhodnenými žiakmi z rôzneho sociálneho prostredia.
Rozpočtový víkend
Základná škola, ôsmy ročník. Domáca úloha na matematike je vypočítať obvod stien detskej izby a podlahy a vypracovať cenovú ponuku na jej vymaľovanie a výmeny podlahy. Na matematike si vypočítali jednotlivé plochy a potom dostali za úlohu zohnať materiál. Mali nájsť čo najlepšiu cenovú ponuku. Odozva od rodiča: So synom sme obehli viaceré stavebniny, následne študoval cenníky, porovnával ich a urobil si kompletný plán, aby vedel, čo kde nakúpiť. Rodič skonštatoval, že už sa o budúcnosť syna nebojí.
Vo výbere je aj Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Šamoríne.
„Páčila sa mi tá myšlienka, hoci sme v tom čase počuli o finančnej gramotnosti z každej strany, tu ma zaujalo, že projekt prezieravo nazvali finančná kultúra. A to je o niečom úplne inom. Povedali sme si, poďme do toho, určite to nemôže zle skončiť,“ hovorí riaditeľka gymnázia Edita Lysinová.
Čo bolo rozhodujúce, že sa gymnázium zapojilo práve do programu FinQ? Pozerať na to, ako spravovať peniaze či posudzovať investície sa dá z rôzneho uhla, nielen cez čísla. Tento proces môže zahŕňať aj úplne iné, zdanlivo nesúvisiace predmety. O peniazoch sa môže rozprávať so žiakmi učiteľ geografie i angličtiny.
„Väčšina projektov v školstve funguje tak, že my sme si niečo vymysleli a hodíme to na učiteľov, aby to nejako urobili a počas jazdy to budeme korigovať. Veľký benefit tohto projektu je, že je kompletne pripravený po teoretickej aj praktickej stránke, naplnený úlohami a činnosťami. Všetko tu má to hlavu aj pätu,“ teší sa Lysinová.
Akú máme spotrebu?
Gymnázium, druhý ročník. Úloha je zistiť, aké majú žiaci doma elektrické spotrebiče, akú majú spotrebu energie a aké na ne idú mesačné výdavky z rodinného rozpočtu. Výsledkom je, že deti doma začali zhasínať zbytočne zapnuté svetlá alebo televízor, ktorý nikto nepozerá. Uvedomujú si, že všetko stojí peniaze. Deti to veľmi bavilo, doma sa zapojili aj rodičia, niektorých prekvapilo, akú spotrebu má mraznička.
Veľkých projektov, ktoré mali ambíciu zreformovať školstvo už bolo na papieri niekoľko. Učitelia mali preto zo zmien, ktoré projekt prináša, najprv pochybnosti.
„Keď sme vyberali prvú várku učiteľov, ktorá do toho pôjde, povedali sme si, čo je naším cieľom a prečo do toho chceme ísť. Pred spustením sme mali metodické dni, odkiaľ sa učitelia vrátili skutočne nadšení. Nebolo to o tom, že len aby bolo. Množstvo výborne pripravených materiálov, každý presne vedel, čo má robiť a akým spôsobom,“ konštatuje riaditeľka gymnázia.
Z pohľadu učiteľov zohráva úlohu aj fakt, že Nadácii sa podarilo projekt FinQ zapojiť do inovačného vzdelávania pre učiteľov. K platu tak dostávajú navyše tri percentá. To sa však podarilo až počas toho, ako projekt bežal, čiže to nebolo dôvodom, pre ktorý sa učitelia na začiatku zapojili.
Testy ukázali veľké rozdiely
Do pilotného testovania sa v Šamoríne zapojili dve rovnocenné triedy z jedného ročníka. Jedna postupovala podľa FinQ a druhá nie. Na začiatku prebehli vstupné testy s porovnateľnými výsledkami, no koniec už bol iný.
„Na konci školského roka sme urobili výstupné testy, kde sme opäť tieto triedy porovnávali. Rozdiely boli markantné. Deťom dalo finančné vzdelávanie veľmi veľa, dokonca naše gymnázium v rámci jedného z ukazovateľov predbehlo renomované bratislavské gymnáziá,“ hovorí Edita Lysinová.
Madam pôžička
Gymnázium, druhý ročník. Na hodine literatúry počas rozboru románu Pani Bovaryová od Gustava Flauberta žiaci hovoria o tom, že madam Bovaryová žila veľmi rozhadzovačne. Neustále kupovala množstvo darčekov pre priateľov a veľmi sa zadĺžila. Nepoznala rozdiel medzi požičať a požičať si, že keď si niečo požičiam, tak to musím vrátiť aj s nejakým úrokom a nakoniec skončila veľmi tragicky. Na tomto príklade si vysvetlia riziká pôžičiek a dlhovú pascu.
Či chcú v projekte pokračovať je po týchto slovách zbytočná otázka. „Program nám bežal v troch ročníkoch, plánujeme ho čím skôr rozšíriť do všetkých tried. Zapojí sa doň celá zborovňa. Som na to veľmi zvedavá,“ dodáva riaditeľka šamorínskeho gymnázia.
FinQ je inovatívny, mení pravidlá hry
Naučiť deti niečo, s čím majú problémy aj dospelí, môže byť veľká výzva. Vzdelávanie o peniazoch na Slovensku prebieha dlhodobo a na rôznych úrovniach, jeho výsledky sú však slabé. Aj preto sa v Nadácii Slovenskej sporiteľne rozhodli začať od podlahy. Vymysleli projekt, ktorý mení celý systém.
„Povedali sme si, že potrebujeme kvalitatívny posun pre finančné vzdelávanie na školách. Súčasný národný štandard je príliš teoreticky orientovaný na témy a nie na žiaka. Popisuje, čo je úver, dlh, poistenie a čo sporenie, ale vôbec do tejto témy nevťahuje žiaka, nehovorí ani učiteľom, ako postupovať, chýbajú štandardy, ktoré by mali ovládať profesne,“ hovorí Danica Lacová, programová riaditeľka FinQ Nadácie Slovenskej sporiteľne.
Kľúčom k zlepšeniu výsledkov je zlepšiť nízku čitateľskú a matematickú gramotnosť. Finančné vzdelávanie s ňou úzko súvisí. Ak nevieme čítať s porozumením, nedokážeme ani logicky uvažovať.
Barcelona alebo Real?
Základná škola, šiesty ročník. O peniazoch sa hovorí aj na telesnej výchove. Žiakov zaujíma finančné pozadie futbalových klubov, ako vo veľkom futbale funguje ekonomika. Vedia o tom veľmi málo, učiteľ im vysvetľuje, prečo sú niektoré futbalové kluby stratové a iné naopak zarábajú. Alebo ako kupujú lacné talenty a potom za draho predávajú, koľko trénerov sa venuje jednému tímu, koľko to orientačne stojí. Hovoriť sa dá aj o tom, ako je v športe aj v živote dôležitý zdravý životný štýl v stravovaní, koľko čo stojí, ako pristupovať k nákupom potravín, ako čítať ceny.
Program FinQ je podľa Danice Lacovej absolútne inovatívny, žiadny iný toho typu na Slovensku neexistuje. Vzdelávanie vo financiách u nás prebieha skôr formou záujmových krúžkov alebo mimoškolských aktivít.
„FinQ je systémový, merateľný a dlhodobo udržateľný. Je priamo začlenený do už existujúcich učebných osnov. Tým, že sa učí na slovenčine, dejepise, geografii alebo matematike, nenavyšuje hodiny ani časové dotácie vyučovania. Mení filozofiu vyučovania, nie je zameraný na učenie sa naspamäť, ale podporuje kritické myslenie, čítanie s porozumením, korektné argumentovanie, overovanie informácií alebo samostatné myslenie,“ vysvetľuje Lacová.
Aké sú prvé výsledky programu? Testovanie 2 363 školákov prebiehalo v septembri 2020 na všetkých zapojených základných a stredných školách z celého Slovenska.
„Výsledky nás prekvapili. Všetci žiaci v pilotných triedach dosiahli progres a väčšina o jednu úroveň. Žiaci osemročných gymnázií zaznamenali obrovský posun oproti žiakom v kontrolných triedach. Najslabšie výsledky zaznamenali žiaci stredných odborných škôl bez maturity. Tí majú veľké rezervy, treba sa im začať venovať skôr na základnej škole,“ konštatuje Lacová.
Väčšina žiakov chce pokračovať
Najväčší progres zaznamenali žiaci prvého stupňa základných škôl, zatiaľ čo žiaci druhého stupňa a gymnázií sa udržali na už dosiahnutej úrovni kompetencií. U mladších žiakov bol takisto zaznamenaný nárast motivácie učiť sa a vzdelávať sa novou formou aj napriek tomu, že program FinQ hodnotili ako náročný.
Ďalšie príbehy
Až 60 percent opýtaných žiakov by chcelo v programe pokračovať tak ako doteraz a 30 percent by dokonca privítalo, aby bol ešte o čosi náročnejší.
„Program ukázal, že šancu zlepšiť sa a byť úspešný má každý bez ohľadu na to, či študuje na elitnej škole alebo škole so žiakmi zo znevýhodneného prostredia. Deti, ktoré sú slabšie, sa veľmi výrazne doťahujú na tie lepšie a tie lepšie majú možnosť ďalšieho rozvoja,“ uviedla Lacová.
Osmijanko začína šetriť
Základná škola, tretí ročník. Na matematike riešili žiaci slovnú úlohu, v ktorej vyvodzovali násobilku osmičkou. Bola tam postavička Osmijanka, ktorý ide na osem ciest, má so sebou 8 jabĺk, 16 džúsov a 10 eur. Na čo ich minie? Deti sa nad tým zamysleli a povedali, že Osmijanko je na vandrovke, takže po ceste nájde jablká aj vodu. Jedlo a pitie si teda kupovať nemusí. Navyše, za 10 eur si toho aj tak veľa nekúpi. Tak nech si ich radšej odloží, začne si sporiť a potom môže investovať.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.