Peniaze zarábajú samé, treba vedieť kde, a využiť to

Desaťročný Matúš Kováč býva s rodičmi v obci v okrese Prievidza. Má mladšieho i staršieho brata. Obývacia izba je u Kováčovcov plná cestovateľských fotografií. V jednom rohu miestnosti sú rodičia, keď spoznávali svet ako slobodní, vedľa televízora sa z fotografie usmieva celá rodina.

„V škole nám hovorili, že sa dajú kúpiť akcie a investovať. Keď budem dospelý, sám za to precestujem svet,“ prekvapil raz Matúš svoju mamu pri písaní úloh. Odhodlanie ho neprešlo ani po pár dňoch. Vybral zo sklenenej sporiteľničky bankovky rôznych farieb a trval na tom, aby rodičia zistili, ako si ich môže investovať.

Mladý investor si napokon kúpil akciu Disney. Síce v poslednom období sa cena vyvíja ako na hojdačke, on je presvedčený, že o pár rokov mu investícia zaplatí cestu okolo sveta.

Jeho videnie sveta môže v dospelých vyvolať úsmev. Niektorí sa však rozhodli nechať peniaze pracovať za nich.

Za výnosy dcére nakúpila výbavu

Diana Markuseková si dlhopis kúpila v roku 2009. Mala dobrú prácu a o založení rodiny neuvažovala. Od zamestnávateľa dostala koncoročné odmeny a premýšľala, čo s nimi. Chvíľu ju lákalo peniaze minúť. Napokon zašla do banky, aby zistila možnosti, ako s nimi naložiť rozumnejšie.

„Pôvodne som o investovaní do dlhopisov takmer nič nevedela. Dlho som sa rozprávala s pracovníčkou v banke a vysvetlila mi celý mechanizmus, benefity aj riziká. Dávalo mi zmysel odmenu zhodnotiť týmto spôsobom,“ rozpráva Diana.

Štyri roky sú dlhá doba a priznáva, že na splatnosť svojej investície trochu pozabudla. Medzičasom sa zmenila jej životná situácia a otehotnela. O to viac bola prekvapená, keď ju banka informovala o termíne vyplatenia výnosu.

„Ponúkali mi predĺženie investície, ale peniaze sme súrne potrebovali. Na účte sa objavili v tom najvhodnejšom momente. Dcére sme za ne kúpili kočík a pár ďalších vecí do výbavy,“ opisuje okolnosti spred desiatich rokov.

V myšlienkach sa ešte niekoľkokrát vrátila v čase a bola rada, že sa pred rokmi rozhodla peniaze odložiť a tie priniesli ovocie v ten správny čas.

„Míňa sa ľahko, no ťažšie je vytvoriť si zdravý stred. Naša rodina si vyčlení len toľko financií, koľko naozaj potrebujeme minúť a zvyšok si odkladáme. Opäť môže nastať situácia, keď nám tie peniaze odľahčia rozpočet,“ uzatvára Diana Markuseková. Všimla si, že úroky v bankách na termínovaných vkladoch rastú a v rodine zvažujú, aký typ investície si vybrať.

Šoféruje za peniaze z poistky

„Aj pár stoviek eur tínedžerovi pomôže pri vstupe do dospelosti,“ hovorí Lucia Paprčková.

O štartovaciu sumu peňazí sa postarala jej mama. Pred odchodom na rodičovskú dovolenku pracovala v banke. Vo finančných nástrojoch, portfóliu produktov a ich benefitoch bola doma. Využila ich v prospech svojej dcéry a hneď pri narodení jej založila kapitálové životné poistenie. Treba povedať, že životné poistenie nie je v súčasnosti najvhodnejším produktom na sporenie peňazí.

Lucia sa o poistke dozvedela, keď nastupovala na strednú školu. Už vtedy mala jasný cieľ, že peniaze použije na zaplatenie autoškoly.

„Kurz stál vtedy 18-tisíc slovenských korún (cca 600 eur) a pár stoviek korún mi ešte ostalo. Neviem si predstaviť, že by som tie peniaze minula na zbytočnosti,“ vysvetľuje svoje jednoznačné rozhodnutie.

Zodpovednejší vzťah k peniazom než rovesníci mala už na strednej škole. V pätnástich jej zriadili študentský účet s prvou platobnou kartou. Raz mesačne dostala vreckové a rozhodovala sa, ako s ním naloží.

„Chodila som na brigády a na bežné výdavky som si zarobila sama. Preto som sa nespoliehala na nejakú čiastku, ktorá mi mala v osemnástich pristáť na účte. Bol to príjemný bonus,“ opisuje Lucia, ktorá je rada za rodičovské lekcie o financiách.

Sporenie alebo investovanie je podľa nej výhodné pre celú rodinu. Pár desiatok eur mesačne zaťaží rodinné financie menej ako jednorazová vysoká suma. Uvažuje, že ho raz zriadi aj svojmu dieťaťu.

„Je to dobrá príprava na to, že o 18 rokov bude chcieť ísť študovať, alebo si tiež zaplatí nejaký väčší výdavok,“ konštatuje Lucia Paprčková. Počula aj o ETF fondoch, investíciách do akcií, ale chce sa o tom ešte informovať v banke a nechať si poradiť.

Dôchodkyňa za peniaze z úrokov cestovala po kúpeľoch

Dôchodkyňa Marta Hrdinská žije sama a deti nemá. S peniazmi iných pracovala celý život ako ekonómka v stredne veľkých firmách. Ani svoje nenechala len tak ležať na účte.

„Mala som niečo našetrené a nepotrebovala som tie peniaze mať k dispozícií kedykoľvek. Preto som možno aj viac ako 5 rokov mala na termínovaných vkladoch uložené úspory. Bolo to bezpečnejšie ako ich dať do všelijakých nebankových firiem, ktoré ponúkali ešte o niečo vyššie úroky,“ hovorí Marta.

Výnosy za investície v hodnote 10 000 eur sa pohybovali v stovkách eur ročne a za peniaze „navyše“ cestovala po kúpeľných mestách na Slovensku. Úrokové sadzby na termínovaných vkladoch boli v posledných rokoch minimálne, peniaze preto presunula do podielových fondov.

„Poradili mi v banke. Časť peňazí potrebujem mať poruke na bežnom účte, časť mám vo fondoch. Tie mali rôzne výkyvy, ale už na začiatku ma upozornili, že ich nemám vyberať, aj keď sa im krátko nebude dariť,“ prezrádza dôchodkyňa, ktorá pri pohľade na rastúce úroky opäť uvažuje o termínovanom vklade.

Finančnú situáciu často preberá aj so sestrami. Aj tie sú už v dôchodku. Obe sú vdovy, ale majú deti aj vnúčatá. Minimálne jedna z nich má peniaze na termínovaných vkladoch a je spokojná.

„Vo finančných produktoch sa veľmi nevyzná, preto nad iným ani nepremýšľa,“ hovorí a dodáva, že pre sestru je podstatné vidieť na výpise každoročné zúročenie peňazí.

Druhá sestra má peniaze len na bežnom účte a myslí si, že je správne, keď vidí na začiatku i na konci roka rovnakú sumu. Nerozumie inflácii, a preto má pocit, že neprerába.

„Pokúšala som sa ju presvedčiť, aby aspoň časť peňazí investovala do termínovaných vkladov. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, ale možno ju presvedčia rastúce úroky,“ uzatvára pani Hrdinská.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.