Mladých inflácia netrápi. Ako zasiahne zábavný priemysel?

„To je jaký starý chren,“ zareaguje 17-ročné dievča na odhadom 25-ročného mladíka. Neurobil nič, len dvakrát bez slov zatlieskal, keď okolo nej prechádzal a viac si ju nevšímal. On je sám, ona s ďalšími tromi kamarátkami.

Je krátko po desiatej večer a všetci smerujú do tanečného Clubu 333 v Prievidzi. Vstup od 16 rokov. Za štyri eurá. Otvorené do piatej rána.

V kalendároch sa schyľuje ku koncu mája a v peňaženkách k výraznejšej inflácii. Jedno ani druhé si však mladí v Prievidzi takmer nevšímajú. Sú na to tri dôvody. Zábavu majú v rebríčku priorít na popredných priečkach, konečne sa uvoľnili protipandemické opatrenia a ceny v klube zatiaľ stúpli len minimálne.

„Zákazníci si nechávajú nákup vstupeniek na poslednú chvíľu. 90 percent vstupeniek sa predá posledné dva dni pred podujatím.“

„Po uvoľnení opatrení sa k nám ľudia doslova nahrnuli. Keby sme mali v klube okná, ľudia by z nich trčali. Náklady nám kvôli inflácii stúpli o zhruba 12 percent, no ceny sme zvýšili len mierne. Je to len začiatok,“ hovorí spolumajiteľ Clubu 333 Jaroslav Štrbík a ukazuje na nápojový lístok s drinkami.

Za osem eur v ňom dostanete kokteily s vlastnou receptúrou rozliate do piatich 0,4-decových pohárov. Je to nárast o 50 centov, čo je necelých sedem percent. Ak by cenu chceli zvýšiť výraznejšie, museli by zohľadniť aj fakt, že shoty sú ich najpredávanejší produkt. Uhorkové, pomarančové, s vodkou, absinthom, Red Bullom, passion fruit sirupom a citrónovou šťavou v jednom pohári, vymysleli si ich sami. Za večer na ne minú viac ako 100 kíl ľadu. V prepočte na poldecáky je to niekoľko tisíc kusov.

Pri pohľade do tanečných klubov to vyzerá, akoby zajtra neexistovalo, no práve zábava, luxus a reštaurácie padnú za obeť šetrenia ako prvé. V zahraničí sa to už začína diať, na Slovensku ešte zostáva minimálne jedna ruka hore. Čo nás čaká, na akej hranici sa zastaví zvyšovanie cien a kedy sa vráti do ekonomiky oživenie?

Chlieb verzus zábava

„Ešte, ešte. Skvelé to je, skvelé. Neprestávaj, neprestávaj,“ povzbudzuje domáci DJ Clubu 333 tanečný parket. Je jedným z troch spolumajiteľov a dobre si uvedomuje, že aj od neho závisí, či si ľudia budú chcieť párty v ich klube niekedy ešte zopakovať.

„Všetky ruky pripravené. Poď a priprav sa, ideme skákať,“ pokračuje DJ LilJohn, kým z reproduktorov znie hit z roku 2021 Do It To It od Acraze.

V skladbe zrazu zaznie silný úder a v tom z vystreľovacích diel vyletia konfety, na čo ľudia zareagujú výskotom a potleskom. Je jedna hodina ráno a zo stropu padá také množstvo konfiet, že na chvíľu cez ne takmer nikoho nevidieť. Cena konfiet sa z týždňa na týždeň zvyšuje, no Ján Mešina na to v tejto chvíli nemyslí. Jeho úlohou je zabávať.

„To je tá pravá emócia piatkovej flirt párty tu v Clube 333,“ dodá a na chvíľu sa opäť odmlčí.

Je pred ním ešte dlhá noc. Domov príde až nadránom, kedy budú jeho dvaja synovia a manželka takmer vyspatí. Aj na nich myslí, keď s kolegami uvažujú o zvýšení cien alebo o kúpe ďalšieho vreca konfiet. Cena kilového vreca stúpla z 12 na 18 eur a vydrží na dve rany z konfetového dela. Podobne majú v klube aj ďalšie vychytávky, ktoré ich stoja peniaze, no ľuďom ich dávajú zdarma. Klobúčiky pre oslávencov, darčeky od hostesiek, ručné vystreľovacie konfety i CO₂ chladiace delá.

„Musíme počítať s tým, že keď ľuďom stúpnu náklady na život, zostane im menej prostriedkov na zábavu. Preto im potrebujeme odovzdať čo najlepšiu emóciu, aby sa pre nás rozhodli, aj keď budú obmedzovať množstvo voľnočasových aktivít,“ vypočítava Mešina.

Detailné výskumy o tom, aké dopady má zdražovanie na rodinné rozpočty a ako to zvládajú, zatiaľ neexistujú, no ľudia už začínajú mať hlbšie do vrecka. Podľa ekonómov sa zmeny naplno prejavia až neskôr.

„Očakávame, že inflácia nás bude výraznejšie dobiehať až koncom roka, pretože veľa vecí mali dodávatelia ešte naskladnených a nie všetko okamžite zdraželo. Budeme na to postupne reagovať, no ceny sa nedajú dvíhať donekonečna,“ hovorí jeden zo spolumajiteľov.

Jeho slová potvrdzujú aj mladí, ktorých zatiaľ kameň v topánke netlačí. Tanečný parket sa v Trojkách, ako ľudia klub prezývajú, bežne vyprázdňuje až po štvrtej v noci. Dôvodom však nie je inflácia, ale bežná únava.

Návštevnosť neklesla

V tomto roku rastú ceny najrýchlejšie v histórii Slovenska. V marci dosiahla cena za pohonné hmoty medziročný rast o 19 percent, reštaurácie a hotely zdraželi o 17,5 percenta a potraviny o necelých 14. Alkoholické nápoje a tabak rástli ôsme najpomalšie, keď sa ich ročná miera inflácie vyšplhala na úroveň 4,9 percenta. Aj to umožňuje mladým svoj nočný život zatiaľ výrazne nemeniť.

„S výdavkami na zábavu počítam vopred v mojom mesačnom rozpočte, preto ma cena drinkov veľmi neovplyvňuje. Buď na to mám a idem, alebo nemám a zostanem doma. Skôr sa zamýšľam nad cenami nájmov a energií, pretože ako končiaca študentka sa plánujem osamostatniť od rodičov,“ prezrádza Laura Modrianska z Prievidze.

Podobné názory zaznievali koncom mája od mladých naprieč celým Slovenskom. Infláciu riešili len do takej miery, že uprednostnili podnik, ktorý ešte nezvýšil ceny alebo nahradili presúvanie sa autom po meste za bicykel, mestskú hromadnú dopravu alebo chôdzu. Žiaden zo zážitkov si však neodopreli úplne. Vníma to aj prievidzský Club 333, že návštevníci svoje správanie nezmenili.

„Pandémia nás zatvorila na tri, deväť a päť mesiacov, čo je celkovo jeden a pol roka. Ľuďom to prirodzene chýbalo, tak si to teraz chcú užiť. Spotreba alkoholu ani návštevnosť zatiaľ neklesli, práve naopak,“ približuje Jaroslav Štrbík.

Jeho slová potvrdzuje aj internetový predajca vstupeniek Predpredaj.sk. Záujem o podujatia sa podľa neho dostal do obdobia pred pandémiou, výrazne sa však zmenilo nákupné správanie.

„Zákazníci si nechávajú nákup vstupeniek na poslednú chvíľu. Je úplne bežné, že počas niekoľkotýždňového predpredaja sa predá zopár vstupeniek na podujatie a 90 percent vstupeniek sa predá posledné dva dni pred podujatím,“ prezrádza Marek Jusko, šéf portálu Predpredaj.sk.

Vrchol inflácie ešte v roku 2022

V aktuálnej situácii sa už objavili prví mladí, ktorí sú svojím prístupom značne popredu. Zábavu v meste zamenili za večierky na bytoch či internátoch a kokteily od profesionálnych barmanov zas za doma pripravené.

„S kamarátmi sa stretávame približne rovnako ako v inom období, akurát si veci nakúpime v obchode a ideme na byt alebo intrák. Obmedzili sme aj výjazdy do mesta. Už sa stretneme len niekde v parku alebo sa ideme niekam prejsť,“ hovorí Marek Belica.

Študent účtovníctva a audítorstva na Ekonomickej univerzite v Bratislave pociťuje zvýšenie cien hlavne v tom, že mu na konci mesiaca zostáva menej peňazí. Svoje príjmy a výdavky si sleduje v mobilnej aplikácii a aj keď už svoju spotrebu upravil, situáciu nedokázal zvrátiť úplne.

„Našetrené peniaze pravidelne investujem do nejakých aktív, aby mi zbytočne nestrácali na hodnote na účte v banke. Okrem toho sa snažím komunikovať so zamestnávateľom o zvýšení mzdy vzhľadom na výšku inflácie. Taktiež naivne verím, že ECB spustí radikálnejšie kroky na spomalenie rastu inflácie, ktoré budú v krátkom horizonte síce tvrdšie, ale v konečnom dôsledku budú efektívnejšie ako pracovať na tom pomaly a dlho,“ dúfa Belica.

„Inflácia by mala vyvrcholiť v najbližších mesiacoch s postupným poklesom. Predpokladáme, že zvýšenú mieru inflácie tu budeme mať aj budúci rok.“

Európska centrálna banka je vo svojich vyjadreniach zatiaľ zdržanlivejšia, no podľa Českej národnej banky sa dá ďalší vývoj približne predpokladať. Vo svojich najnovších prognózach uviedla, že hospodárstvo sa dočká výraznejšieho oživenia koncom budúceho roka. V poslednom štvrťroku 2023 počítajú odborníci z ČNB s medziročným rastom českého hrubého domáceho produktu vo výške 6,4 percenta. Podľa analytikov však globálna hospodárska kríza nehrozí.

„Neočakávam, že súčasná situácia bude trvať dlho. Bol by to problém, keby to trvalo ďalší rok alebo rok a pol,“ povedal ekonóm Tomáš Sedláček pre DVTV.

„Inflácia by mala vyvrcholiť v najbližších mesiacoch s postupným poklesom, ktorý bude len jemný. Predpokladáme, že zvýšenú mieru inflácie tu budeme mať aj budúci rok, predovšetkým kvôli zvýšeným cenám energií,“ doplnil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Zásadný bod zlomu je podľa analytikov v nedohľadne, pohonné hmoty však podľa nich už narazili na cenový strop. Podobne sú na tom podľa Mateja Horňáka aj telekomunikačné služby, ktoré nemenia svoje ceny často a urobili tak nedávno.

Škrty robia aj ľudia s vyššími príjmami

Slovenské domácnosti, predovšetkým ich detské izby, si zatiaľ vyššiu mieru inflácie nepripúšťajú. Prieskum americkej platformy First Insight však už potvrdil snahu odoprieť si zábavu, návštevu reštaurácií i nákupy kvalitnejších potravín. Podľa neho takmer 20 percent Američanov plánuje v blízkej budúcnosti obmedziť konzumáciu alkoholu i hranie počítačových hier.

„Dostávame sa do situácie, kedy bude musieť byť spotrebiteľský dopyt obmedzovaný. Ľudia prestanú kupovať bio potraviny a začnú ich nahrádzať lacnejšími alternatívami. Tiež môžu obmedziť služby ako Netflix či Spotify a budeme sa snažiť aj neplytvať potravinami, zhasínať, neprekurovať a nemíňať veľa vody pri sprchovaní či umývaní riadu,“ hovorí Horňák.

Škrty v rodinných rozpočtoch neplánujú urobiť len nízkopríjmové skupiny, ale podľa aprílového prieskumu mediálnej skupiny CNBC aj tie s vyššími príjmami.

„Ľudia s ročnými príjmami vo výške niekoľko stotisíc dolárov ročne sa boja inflácie takmer rovnako ako tí, ktorí zarábajú o polovicu menej. Uvedomujú si, že inflácia je problém, ktorý sa postupom času prehlbuje a že ani oni nebudú ušetrení od dopadov zvýšených cien,“ povedala pre CNBC analytička americkej spoločnosti Momentive Laura Wronski.

Jednou z prvých zasiahnutých sa stala streamovacia služba Netflix, ktorá prišla v prvom štvrťroku tohto roka o 200-tisíc predplatiteľov a hodnota jej akcií klesla z historického maxima v polovici minulého novembra o takmer 70 percent. Spoločnosť tým stratila z trhovej hodnoty viac ako 180 miliárd dolárov. Navyše podľa jej vlastných odhadov príde v druhom kvartáli tohto roka o ďalšie dva milióny predplatiteľov. Musela preto prepustiť zhruba 150 ľudí a začať rozmýšľať aj o lacnejšom predplatnom a zavedení reklám, čomu sa dlhodobo bránila.

Podľa nedávnej štúdie výskumnej spoločnosti Ampere Analysis totiž nie je za poklesom počtu predplatiteľov len zlepšujúca sa pandemická situácia a viac času stráveného v exteriéri, ale do veľkej miery práve snaha znížiť dopady vysokej inflácie. Na vzorke troch miliónov Američanov sa ukázalo, že 87 percent nedávnych predplatiteľov Netflixu nezamierilo k žiadnej konkurenčnej streamovacej službe. Veľa z nich bolo vo vekovej skupine 18 až 24 rokov.

„Dáta naznačujú, že kombinácia vysokej inflácie a slabnúceho akciového trhu prinútila používateľov utiahnuť si opasky,“ okomentoval výsledky štúdie denník Financial Times.

Podobné očakávania má aj portál Predpredaj.sk, podľa ktorého sa zo zvýšenej návštevnosti podujatí nebudeme tešiť dlho.

„Obávame sa, že vplyv inflácie nás čoskoro dobehne a budeme bojovať nielen s nákupným rozhodovaním na poslednú chvíľu, ale aj s tým, že ľudia, ktorí by inak v priebehu leta navštívili viacero podujatí, budú situáciou donútení vybrať si,“ predpovedá Marek Jusko z Predpredaj.sk.

Ak si teda mladí na Slovensku zatiaľ utiahli opasky o jednu dierku, skôr či neskôr budú musieť stiahnuť bruchá ešte viac. Na chvíľu sa tak aj 17-ročné dievčatá budú musieť začať správať ako starí chreni. Jednoducho, tlieskať bez slov a možno aj obmedziť zábavu.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.