Manipulácia bez hraníc. Podvodníci neváhajú použiť plačúce dieťa

Dnešné premyslené stratégie online podvodov dokážu prekĺznuť aj cez tú najobozretnejšiu digitálnu obranu a spamové filtre. Úsmevné časy afrických princov s nekonečnými majetkami, ktorí zúfalo hľadajú dediča, sú už asi nadobro preč.

„Skôr sa stanete obeťou podvodu alebo kybernetického trestného činu, než akéhokoľvek iného trestného činu,“ hovorí Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z občianskeho združenia IPčko.

Je možné kráčať o krok pred niekým, kto s vami nemá čisté úmysly?

Mnohí naletia, aj keď tušia, že ide o podvod

Celé sa to môže udiať mihnutím oka. Niekto za chrbtom nenápadne ťahá nitky a sériou nacvičených techník sa vás snaží nasmerovať niekam, kam zrejme nechcete ísť. Rozpoznať manipuláciu je náročné. Preto práve manipulatívne techniky patria ku kľúčovým arzenálom podvodníkov na ľahšie dosiahnutie svojich cieľov. Ich účinnosť spočíva predovšetkým v zneužívaní zraniteľnosti potenciálnych obetí.

„Cielia na tie najobvyklejšie potreby a túžby, ktoré motivujú naše správanie a rozhodovanie, ako je túžba byť milovaný, chamtivosť, narcizmus či snaha byť úspešný a rešpektovaný,“ ozrejmuje psychológ Martin Jakubek z Katedry psychológie Univerzity Komenského. Keď prevažujú emócie nad racionálnym úsudkom, sme náchylnejší konať impulzívne.

Motivačne môže podľa neho pôsobiť aj prostredie, kde sa darí ľuďom využívajúcim neférové spôsoby. Budúca obeť ľahšie podľahne presvedčeniu, že „teraz je rad na mne, aby som si prilepšil“ a zapletie sa do niečoho pochybného. Paradoxne, väčšina z obetí tuší, alebo spätne prizná, že sa vedome púšťali do aktivity, ktorá nemusí byť v poriadku. Napriek tomu trvá dlho, kým si pripustia, že naleteli.

Pomerne časté je manipulovanie vytváraním falošného pocitu naliehavosti a strachu, čím sa snažia obete dotlačiť k rýchlym rozhodnutiam.

„V jednom scenári podvodníci kontaktujú obeť s informáciou o hrozbe bezprostredného útoku na jej bankový účet. Prirodzenou reakciou je silný strach a úzkosť. To vytvára emocionálne „horúci stav“, ktorý znižuje schopnosť myslieť pokojne a racionálne,“ ozrejmuje Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z IPčka. V priamej komunikácii dokonca nátlak ešte stupňujú rôznymi podprahovými prostriedkami. Počas telefonátu napríklad začlenia do pozadia zvukové efekty plačúceho dieťaťa.

„Takéto signály spúšťajú emocionálne reakcie, zvyšujú naliehavosť a zhoršujú schopnosť kriticky myslieť alebo spochybňovať zámery podvodníka,“ hovorí odborníčka z poradne IPčko.

Mnohokrát majú na profesionálnej úrovni zvládnuté rôzne taktiky ovplyvňovania a schopnosť vyvolať čestný a dôveryhodný prvý dojem. Typickým príkladom sú romantickí podvodníci, ktorí obeť manipulujú cez túžbu po spoločnosti a intimite.

„Na začiatku investujú veľa času a energie do vytvorenia emocionálneho spojenia a kde-tu požiadajú o menšiu láskavosť. Až keď je citová väzba dosť silná, zatlačia na obeť, aby dosiahli svoj zámer,“ opisuje Juráneková.

Na prehĺbenie dôvery zvyknú používať aj takzvaný grooming, teda prejavy nadmernej náklonnosti a starostlivosti. Uplatňuje sa aj pri investičných podvodoch. Blízky vzťah totiž vytvára dojem, že podvodník je dôveryhodný a obeť má menšiu tendenciu incident nahlásiť.

Podľahnúť môže ktokoľvek z nás

„Stalo sa to aj mne. Túžila som po zelených topánkach a náhodou som ich našla v jednom e-shope. Odovzdala som údaje k svojej karte a až potom som si uvedomila, že ide o podvod,“ priznáva odborníčka z poradne IPčko.

Obeťou sa môže stať každý, aj ten, kto verí, že nemá šancu naletieť podvodníkom. Niektoré ľudské vlastnosti či schopnosti však podľa Jakubeka zvyšujú pravdepodobnosť, že podvodníci zamerajú svoje úsilie práve na neho. Niektoré zasa môžu predznamenávať, že im podľahne.

„Ide najmä o nedostatok kritického myslenia či horšie rozumové schopnosti ako také, dôverčivosť, impulzívnosť v rozhodovaní, potreba pozitívnej akceptácie vlastnej osoby ľuďmi okolo seba, ochota riskovať často spojená s vierou v rýchle a bezpracné zbohatnutie, ale napríklad aj presvedčenie o vlastnej neomylnosti,“ opisuje psychológ Martin Jakubek.

Za zraniteľnejších považuje ľudí prechádzajúcich osobnou alebo emocionálnou krízou. Podvodníci ich ľahšie zneužijú pod zámienkou zdanlivej záchrany či východiska z problémov. Terčom sú aj osoby s nedostatkom životných skúseností či s predpokladom zhoršeného úsudku.

„Telefonickí podvodníci si zvykli vyhľadávať obete podľa krstného mena v telefónnom zozname. Niektoré totiž boli populárne pred 80 a viac rokmi a môžu im napovedať vek majiteľa čísla,“ hovorí Jakubek.

V bezpečí nie sú ani tí, ktorí toho zdanlivo veľa nemajú. Skupiny s nižším sociálnym statusom a s nižšími príjmami môžu podvodníci zmanipulovať napríklad na formu ručenia za pôžičku. Podobný mechanizmus podľa psychológa funguje aj na tých, ktorí pokúšajú šťastie, aby niečo vyhrali či mimoriadne výhodne získali. Dokonalo chránený nie je nikto. Poukazuje na masový záber niektorých pyramídových schém, ktoré sa nevyhli ani ľuďom s vysokou finančnou gramotnosťou.

Podvedení sú zraniteľnejší pre opakované podvody

„Bankrot môže byť ekonomický aj emocionálny. Niekomu sa doslova zrúti vesmír, u iných ide o zvládnuteľnú komplikáciu. Napáchané škody sú však obvykle veľké a zvyčajne nie je možné vrátiť späť to, čo sa stalo. Život však môže byť časom opäť dobrý,“ opisuje bezprostredné pocity podvedených psychológ Jakubek. Vnímanie situácie pritom závisí od rozsahu podvodu aj životných možností obete.

„Obete sa často cítia hlúpo a hanbia sa za to, čo sa im stalo. Radšej sa uzatvoria a mlčia, než by sa s problémom mali niekomu zveriť. Treba si však uvedomiť, že ich činy boli ľudskou odpoveďou na manipuláciu so zraniteľnosťou,“ konštatuje Juráneková z poradne IPčko.

Práve zdieľanie problému s niekým v okolí, trávenie hodnotného času s blízkymi a čerpanie podpory a dobrých pocitov sú zdravšie mechanizmy zvládania situácie. Naopak, návykové látky môžu prispieť k sebaobviňovaniu či popieraniu emócií.

Psychológ tiež odporúča vyvarovať sa v období po prevalení podvodu prijímaniu závažných životných rozhodnutí. Nie je vylúčené, že obeť v budúcnosti opakovane nenaletí. Ostražitosť totiž vyprcháva úmerne tomu, ako sa darí zvládnuť psychologické dôsledky podvodu.

„V posledných rokoch sa rozbehol a etabloval výskum ľudí, ktorí boli opakovane podvedení. Jedným z prvých zistení u nich bolo, že obete chronických podvodov zažívajú intenzívnejšie emocionálne výkyvy. Dočasné pocity naplnenia z investície či vysnívaného online partnera prechádzajú po odhalení podvodu do pretrvávajúceho zúfalstva. To ešte prehlbuje pôvodnú prázdnotu. Výsledkom je zvýšená šanca na spadnutie do bludného kruhu,“ hovorí Jakubek.

Parazitujú aj na Google

Technológie podstatne zlepšujú úspešnosť manipulačných taktík podvodníkov. Široký dosah a anonymita internetu im vytvára ideálnu pôdu na uskutočnenie nekalých zámerov.

„Zatiaľ čo v minulosti boli za útokmi zväčša jednotlivci, dnes sa už zapájajú vo veľkej miere aj organizované skupiny. Tie majú k dispozícii viac prostriedkov, aby podvody pripravili dôveryhodnejšie a zvýšili tak pravdepodobnosť svojho úspechu,“ vysvetľuje Lukáš Bendík, špecialista na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aricoma.

Pre bežných ľudí je preto čoraz náročnejšie rozlišovať medzi skutočnou komunikáciou a klamlivými schémami.

V ostatnom období sa rozšíril takzvaný spamdexing. Pomocou optimalizácie na vybrané kľúčové slová podvodníci zvyšujú viditeľnosť svojho obsahu v hodnotení vyhľadávačov, ako je Google.

„Obete, ktoré dôverujú presnosti a spoľahlivosti výsledkov vyhľadávania, nalákajú na škodlivé webové stránky alebo ich zachytia cielenou reklamou na podvodné produkty či služby,“ opisuje Juráneková.

Vo svoj prospech využívajú aj umelú inteligenciu. Podľa Bendíka im pomáha napríklad pri tvorbe phishingových stránok, ktoré vyzerajú dôveryhodne. Spomína aj pojem deepfake, ktorý sme ešte pred pár rokmi nepoznali. Jeho nebezpečenstvo spočíva jednak v zneužití na šírenie dezinformácií, ale aj na pokusy o odcudzenie financií.

„Zväčša ide o digitálne vytvorené video s verejne známou osobou, ktorá reklamuje produkt alebo propaguje finančné nástroje na rýchle zbohatnutie, napríklad rôzne alternatívne kryptomeny. Ak obeť vidí v reklame dôveryhodnú osobu a neuvedomí si, že ide o podvrh, je väčšia pravdepodobnosť, že ponuke uverí a útočníkovi pošle peniaze,“ vysvetľuje spôsob skresľovania reality odborník na kybernetickú bezpečnosť. Tieto technológie sa budú v budúcnosti ešte viac zdokonaľovať, a preto bude zložitejšie ich odhaliť.

Pomôcť však môže udržanie si zdravej úrovne skepticizmu. Ak sa ocitneme v neistej situácii, je vhodné dopriať si priestor na krátke prehodnotenie toho, čo sa deje.

„Nechajte si poradiť od človeka, ktorému dôverujete a rešpektujete ho. Diskutovanie o situácii nahlas pomáha upokojiť emócie a vrátiť späť racionalitu,“ dodáva Juráneková.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.