Koho prepustiť a komu zvýšiť mzdu? Také otázky budú riešiť firmy

„Keď sa s firmami rozprávame o detailoch, pesimizmu ubúda,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne NORBERT HOVANČÁK.

Čo najviac trápi firmy na Slovensku a čoho by sa mali báť? Kľúčom k ich záchrane môžu byť aj pracovníci zo zahraničia. Existuje totiž predpoklad, že zo Slovenska odídu ďalší ľudia pracovať do zahraničia a potom cudzincov akoby ste našli.

Firmy vstúpili do tohto roka s veľkou opatrnosťou, keď historický pokles podnikateľskej dôvery nameral medzi 42-tisíc podnikateľmi aj prieskum Eurochambres. Je strach namieste?

Napriek negatívnym trendom si nemyslím, že by sme sa mali báť vlny prepúšťania či krachovania firiem. Keď sa s nimi rozprávame o detailoch, pesimizmu ubúda. Síce riešia infláciu, tlak na mzdy a rast cien na strane dodávateľov i odberateľov, ale dopyt pretrváva a výroba pokračuje.

Čo im hovoríte, keď po hlbšej diskusii s vami strácajú obavy?

Z nášho interného prieskumu, ktorého sa v novembri zúčastnilo 700 respondentov, vyplýva, že vyššie ceny energií negatívne pociťujú dve tretiny firiem a takmer každá piata očakáva pokles zisku o viac ako 50 percent. Napriek tomu vidíme, že väčšine firiem sa darí premietnuť zvýšené náklady do cien. Mnohé núti súčasná situácia hľadať energetické a iné úspory a dve tretiny firiem už pripravujú opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti. Môj celkový dojem je teda skôr neutrálny, zatváranie prevádzok nie je na programe dňa.

Spomínajú sa aj ďalšie odchody ľudí zo Slovenska do zahraničia, čo firmy taktiež znepokojuje. Vidíte to rovnako?

Dá sa očakávať, že ľudia zo Slovenska budú naďalej migrovať za lepšími pracovnými podmienkami a vyššou mzdou. Firmy na Slovensku sa však určite nemôžu spoliehať len na domácu pracovnú silu. Pre našu ekonomiku bola už pred pandémiou dôležitá zahraničná pracovná sila, keďže prostredníctvom agentúr u nás pracovali ľudia z Ukrajiny či krajín Balkánu. Problém je, že ich počet výrazne poklesol a v návrate im bránia prísne pravidlá. Musíme preto zvýšiť našu atraktivitu pre cudzincov a znížiť bariéry obmedzujúce ich príchod.

Dlhoročná riaditeľka Profesie Ivana Molnárová povedala, že ľudia počas pandémie prehodnotili svoj vzťah k práci. Očakáva, že trend bude pokračovať a ľudia budú ešte viac prehodnocovať, či im súčasná práca stojí za to a budú prihliadať aj na iné benefity, ako je výška mzdy. Prestali sme považovať plat za hlavné kritérium?

V mnohých odvetviach či častiach krajiny naďalej zostáva najdôležitejším. Práca z domu alebo flexibilný pracovný čas vie byť značným benefitom, no pri všetkých profesiách sa to nedá ponúknuť. Špeciálne nie v priemysle, na ktorom stojí slovenská ekonomika. Preto môže byť práca z domu motiváciou len v Bratislave a krajských mestách, ale čím ďalej ideme do regiónov a na vidiek, tým viac prevažuje výroba a poľnohospodárstvo a ľudia nerozmýšľajú o flexibilnom pracovnom čase.

V niektorých krajinách už skúšajú štvordňový pracovný týždeň. Keby sme to zaviedli na Slovensku, neovplyvnilo by to náladu v spoločnosti a nemusela by na to reagovať aj výroba?

Na základe skúseností z iných krajín môžeme povedať, že kratší pracovný čas ide ruka v ruke s vyššou produktivitou. Môžeme tiež povedať, že digitalizácia, robotizácia aj pandémia veľmi pravdepodobne zmenia tradíciu osemhodinového pracovného času. Jeho skracovanie je jedným z nástrojov, ako udržať zamestnanosť pri nižšom počte pracovných pozícií. Nemyslím si preto, že by to malo negatívne ovplyvniť výrobu.

Ako by mali firmy riešiť situáciu, keď na jednej strane čelia tlaku na zvyšovanie mzdy a na druhej zažívajú rast cien energií a surovín?

Priestor, ako vykryť tieto potreby, je v maržiach. Firmy budú musieť pracovať aj so stranou odberateľov a dodávateľov, snažiť sa zvýšiť ceny svojich produktov a zabezpečiť si suroviny za výhodnejšie ceny. Cyklus inflácie spôsobuje, že s rastom cien musíme počítať a premietne sa do všetkých fáz – od cien výrobkov po cenu práce. Podnikatelia môžu využiť prevádzkové úvery a určite sa musia zamýšľať, ako robiť biznis efektívnejšie. Patrí k tomu aj zodpovedanie si otázky, koľko ľudí potrebujú zamestnávať. Hoci firmy signalizujú prepúšťanie, stále vzniká dostatok iných miest a ľudia sa prezamestnávajú.

Podľa Slovenskej obchodnej komory by firmy potrebovali prevádzkové úvery, aby si mohli viac naplniť sklady kvôli rýchlo sa meniacej cene surovín a neistote, či prídu objednávky včas. Sú banky pripravené poskytovať takéto úvery?

Presne toto už riešime. Firmy sa už od pandémie boria s problémami s logistikou a potrebujú viac tvoriť zásoby v skladoch, aby boli pripravené plniť objednávky. Vieme zafinancovať zvýšené náklady na prevádzku, či už na rast zásob, miezd alebo iné potreby, ktoré firma má.

Nie je pre ekonomiku zlou správou, ak firmy potrebujú úvery na prevádzku a nie na investície?

Je dobré, že sú podniky opatrné a zbytočne neinvestujú do hál, ak v nich nemajú čo vyrábať. Pre dobu, akú máme dnes, je typické, že firmy menej investujú a viac sa zameriavajú na udržanie chodu. Investujú len do nevyhnutnej modernizácie a obnovy, nie do expandovania či rastu tržieb.

Zaujímajú sa napriek tomu niektoré aj o expandovanie?

Asi 20 percent firiem sa intenzívne zaujíma, ako môžu expandovať a či máme nejaké formy podpory. Pôsobíme v siedmich krajinách strednej a východnej Európy, v ktorých máme platformu na podporu podnikania. V týchto krajinách vieme pomôcť expandovať a prepájať firmy.

O akú podporu má záujem zvyšných 80 percent firiem?

Riešia bežné investičné požiadavky. Potrebujú úvery na obnovu a modernizáciu zariadení a technológií a aktuálne majú záujem aj o zelené investície najmä do alternatívnych zdrojov energie a fotovoltiky.

Európska únia chce zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov a do roku 2050 byť prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom. Kde sú pri napĺňaní týchto ambícií naše podniky?

Niektorí túto tému zatiaľ odďaľujú, ale keď s nimi hovoríme, uvedomujú si, že ju musia skôr či neskôr riešiť. Teraz sa ozeleňujú veľké firmy kótované na burzách, pretože tie už v rámci koncoročných správ musia zverejniť aj environmentálne správy. O firmy, ktoré spĺňajú prísne environmentálne, spoločenské a riadiace kritériá bude rásť záujem aj v rámci ESG investičných fondov, tým pádom sa bude prirodzene stupňovať tlak na ich spoločensky zodpovedné správanie. Znamená to aj na ich zvyšujúce sa investície do zelenej energie. Aj týmto spôsobom vedia banky a ich klienti a investori, vplývať na firmy, aby sa správali zodpovedne. Veľké firmy budú postupne vyžadovať podobné kroky aj od malých a stredných firiem, ktoré sú ich dodávateľmi, inak ich vymenia.

Ak to niekto odignoruje, môže firme hroziť, že ju odberatelia kvôli tomu nahradia?

Výmena môže hroziť, ale určite nie zo dňa na deň. Ak z dlhodobého hľadiska nezmenia firmy svoju uhlíkovú stopu, môže to mať na ne likvidačný dopad. Ako banka vidíme v ozeleňovaní ekonomiky obrovskú príležitosť aj na diferencovanie sa na trhu. Chceli by sme oblasť zelených úverov poňať komplexnejšie a v tomto roku predstaviť produkt, v rámci ktorého firmám s pomocou našich špecialistov pomôžeme meniť sa z hnedých na zelené.

Čo to znamená?

Chceli by sme každej firme na základe dát, ktoré má, vedieť povedať, čo má zmeniť vo vlastných prevádzkových priestoroch a technológiách a čo má zmeniť u svojich dodávateľov, aby bol jej výsledný produkt priateľskejší k životnému prostrediu. Chceme sa komplexne pozrieť na podnik a povedať, ako je na tom z pohľadu uhlíkovej stopy a prepojiť ho s firmami, ktoré mu pomôžu zabezpečiť zmenu. Nakoniec chceme pomôcť firme aj s investíciou.

Do čoho ich firmy smerujú?

Najmä do úspor energie, fotovoltiky, budovania vlastných zdrojov energie a tepla, do výmeny okien a zatepľovania. Máme prvé dva projekty, ktoré sa zaoberajú využitím energie z vodíka ako alternatívy voči fotovoltike.

Ak sa vrátime od plánov k súčasnému stavu, firmy sa zatiaľ sústreďujú skôr na inovácie, ktoré im pomáhajú v podnikaní a znižujú ich náklady. Máte pre nich v ponuke niečo aj vy?

Napríklad index finančného zdravia, s ktorým sa firmám jednoduchšie rieši financovanie, nové investície či prípravu na krízové situácie. Banka zhodnotí finančný stav firmy, vďaka čomu ho klienti vidia tak, ako ich vidí banka a umožňuje im to šetriť čas aj peniaze. Zároveň sa môžu porovnávať s relevantnou konkurenciou v odvetví.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.