Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent

„Vy ešte neinvestujete?“ nespýtal sa síce nikto, ale mohol by sa už takmer každý.

Rok 2020 bol pre investorov jedným z najlepších vôbec. Po marcovom prepade trhov sa akcie odrazili od dna a rástli rekordným tempom. Akcie Tesly odvtedy v minulom roku narástli o takmer tisíc percent a k nárastu o 200 percent sa priblížili aj akcie Shopify, Paypal či Boeing. Minulý rok takmer nebolo problém nájsť akcie, ktoré budú rásť, ale skôr také, ktoré rásť nebudú.

„Individuálni investori sa začiatkom marca 2021 postarali o 49 percent všetkých obchodov s akciami na kórejskej burze.“

„Minuloročný bleskový prepad trhov vnímali retailoví investori ako dobrú príležitosť na vstup na trhy,“ povedal Angus Richardson z americkej banky Citigroup pre The Wall Street Journal.

Potvrdil to aj zakladateľ investičnej platformy eToro Yoni Assia, ktorý pre americkú internetovú televíziu Cheddar prezradil, že v januári 2021 im pribudlo 1,2 milióna nových registrovaných používateľov a osem miliónov obchodov mesačne sa zvýšilo na 75 miliónov.

V prvom polroku minulého roka urobili individuálni investori až pätinu celkového objemu akcií obchodovaných na americkom akciovom trhu a na kórejskej burze sa podľa The Wall Street Journal postarali začiatkom marca 2021 až o 49 percent všetkých obchodov s akciami.

Okrem výrazného rastu trhov je za rozmachom investovania aj jeho demokratizácia, nižšia spotreba domácností a zníženie provízie za obchodovanie s akciami, ktorú viaceré maklérske spoločnosti minulý rok upravili na nulu.

„Dnes už je investovanie dostupné pre každého a nie je to len výsadou pár boháčov z Wall Street. Správcovia znížili spodnú hranicu pre prvotnú investíciu a poplatky za vstup boli znížené aj pri individuálnych akciách,“ hovorí v rozhovore pre George.SME.sk portfólio manažér Ján Beňák zo spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne.

Stať sa individuálnym investorom však nemusí byť tak vzrušujúce, ako to na prvé počutie znie. Platí totiž pravidlo 90-90-90, teda že 90 percent retailových klientov príde za 90 dní o 90 percent svojich prostriedkov na investičnom účte. Na čom najčastejšie zlyhávajú, ako tomu zabrániť a ako začať s investovaním?

Tri percentá mesačne

Filip mal 12 rokov, keď sa prvýkrát začal zaujímať o investovanie. Redakcia pozná celé jeho meno, ale v článku nechcel byť menovaný. Bol rok 2007 a otec mu povedal, že mu odkladá peniaze na vkladnú knižku a že v dospelosti budú jeho.

„Dočítal som sa, že terminované vklady majú zhruba štvorpercentný ročný výnos, tak som sa spýtal otca, koľko robí vkladná knižka. Nevedel mi povedať, ale vraj okolo pol percenta. Zdalo sa mi to málo, tak som ho poprosil, aby mi ich prehodil na terminovaný vklad,“ spomína Filip na svoje prvé skúsenosti s investovaním.

Dnes má 25 rokov a už neinvestuje cez otca, ale sám. Najskôr to skúšal v demo verzii s fiktívnymi peniazmi, postupne však začal pracovať s vlastnými a má ich čoraz viac.

V súčasnosti má nainvestovaných viac ako 10-tisíc eur a má ich rozložené v kryptomenách, akciách Renaultu, risografikách, zberateľských edíciách stavebnice Lego a niečo mu spravuje obchodník s cennými papiermi. Pred pandémiou koronavírusu obchodoval aj s teniskami a stávkoval na futbalové zápasy.

„Bývalý kolega bol futbalista a mal o tom dobrý prehľad. V stávkovaní sme boli v pluse, ale odkedy nechodia diváci na zápasy, tak sa to nedá predpokladať a museli sme s tým prestať. Investovali sme aj do kryptomien a zopár iných komodít. Chceli sme zarábať tri percentá mesačne, čo sa nám aj darilo. Bolo nám jedno, odkiaľ prídu,“ prezrádza mladý investor.

Vstával o štvrtej ráno

Filip vyštudoval ekonómiu a už v úvode investovania mu bolo jasné, že bez dostatočných analýz a stanovených cieľov veľa vody nenamúti. Začínal so 4 500 eurami a aktuálne obchoduje len s prostriedkami, ktoré si zarobil obchodovaním.

Najskôr venoval investovaniu dve až tri hodiny denne a niekedy vstával aj o štvrtej ráno, len aby sa pozrel, ako sa hýbu kórejské trhy. Mal na to však stále menej času, preto si zaplatil službu, ktorá robí analýzy za neho.

„Kedysi som sa aktívne vzdelával, učil sa robiť analýzy aj čítať sviečkové grafy a údaje ako Fibonacci Retracement Levels, Relative Strength Index či Moving Average Convergence Divergence. Dnes už sa vzdelávam len pasívne, keď si overujem svoje analýzy s tým, čo mi príde z platenej služby,“ opisuje Filip.

Za štyri roky svojho investovania patrí medzi tých desať percent retailových investorov, ktorých nezastihlo pravidlo 90-90-90. Síce zatvoril zopár pozícií, ktoré boli stratové, vraj by ich však spočítal na prstoch jednej ruky. Podľa neho je iracionálne vyberať, keď začnú padať trhy. Raz klesli tak výrazne a nehýbali sa, že na jeden rok prestal riešiť investovanie úplne.

„Mal som tam zamrznuté peniaze, ktoré som nepotreboval, tak ma to nebolelo. Zažil som si už všelijaké situácie. Na niektorých obchodoch s kryptomenou XRP som urobil aj 1 600 percent, preto keď niečo klesne alebo stúpne o 90 percent, tak to so mnou nič nerobí,“ prezrádza Filip.

Naučil sa veriť v silu Take Profitu, ktorý automaticky uzatvorí pozíciu, keď sa hodnota akcie dostane na nastavenú úroveň.

„Pri Take Profite mám nastavených štyri až päť úrovní a vyberám po zhruba 20 percentách. Trhy môžu kedykoľvek padnúť a nezostalo by mi nič. Naopak, používam aj funkciu Stop Loss, ktorá automaticky uzatvorí pozíciu, keď hodnota akcií klesne na moju mieru mínusu,“ prezrádza Filip.

Cieľom investovania nie je obchodovať

Nestabilitu trhov ovplyvňuje aj množstvo začínajúcich investorov, ktorí sú citliví na každý pohyb smerom nadol či nahor. Aj malý prepad dokáže spustiť extrémny prepad, lebo začínajúci investori nie sú zvyknutí vidieť mínus. Buď začnú predávať sami, alebo im pozíciu automaticky zatvorí funkcia Stop Loss, ktorá má zabrániť veľkým stratám. V danom okamihu im síce zabráni, avšak podobnými malými mínusmi prídu do 90 dní o 90 percent svojich prostriedkov.

„Keď sa o kryptomene Ethereum začali rozprávať už aj dievčatá v nákupnom centre, že to si musíš kúpiť, je to super a pôjde to hore, okamžite som si povedal, že musím predávať. Keď je tam veľa takýchto investorov, trh je prehriatý a extrémne nestabilný. Nie nadarmo sa hovorí, že nakupovať treba pri fámach a predávať vtedy, keď sa potvrdia,“ hovorí Filip.

Individuálne investovanie sa tak nakoniec môže stať obeťou samého seba. Čím bude populárnejšie, tým viac ľudí priláka a tým nebezpečnejším sa stane kvôli ich nedostatočným skúsenostiam.

„Treba si uvedomiť, že cieľom investovania nie je obchodovať, ale zarobiť peniaze. A na to je potrebná trpezlivosť. Povedal by som, že nedostatok trpezlivosti je problémom číslo jeden obchodníkov, ktorí navštevujú moje školenia. Kým to nevyriešime, nemôžeme sa pohnúť ďalej,“ napísal vo svojom blogu investor a kouč Jeff Wecker.

Jednou z možností, ako začať investovať, sú aj podielové fondy niektorej z bánk. Investície klientov jednak spravujú odborníci, zároveň to môže byť dobrá prvá skúsenosť, že zarobiť sa nedá z večera do rána. Odporúčané investičné horizonty sú zväčša tri a viac rokov.

Založila investičný klub

„Ak mi má niečo zarobiť v dlhodobom horizonte, nemôžem riešiť každý pokles. Čiže pri investičnom horizonte päť rokov nemôže po prvom roku klient búchať na dvere banky, že je nespokojný. Práve naopak, poklesy sú príležitosť, keďže z dlhodobého hľadiska akcie zarábajú,“ vysvetľuje portfólio manažér Ján Beňák.

„Keď dôjde k nejakému výraznejšiemu prepadu trhov, tak to vnímam ako výpredaj. Vtedy je najlepšie dokúpiť.“

Podľa neho treba investovanie vnímať aj ako stávku na schopnosť ľudí napredovať a inovovať. Hľadaniu takýchto firiem sa portfólio manažéri venujú celé dni, preto Ján Beňák odporúča začínajúcim investorom obrátiť sa na nich. Väčšiu časť peňazí by mali zveriť niekomu, kto bude mať nad nimi dohľad a s menšou časťou peňazí si môžu vyskúšať individuálne investovanie.

Vyskúšala si to aj 31-ročná Simona, ktorá si však nezvolila podielové fondy, ale investičné životné poistenie.

„Cez poisťovňu som si chcela sporiť na bývanie, ale za sumu, ktorú som si našetrila, by som si nekúpila ani skriňu,“ spomína Simona, ktorá nechcela byť v článku menovaná. Redakcia však pozná jej celé meno.

Po neúspešných experimentoch sa nakoniec vydala na cestu individuálneho investovania na začiatku roka 2017, keď Bitcoin stál ešte 900 eur.

„Investovať som začala bez vzdelávania sa. Často som počúvala, že krypto, krypto, krypto, tak som to išla vyskúšať. Nevedela som však, že sa dá kúpiť aj časť Bitcoinu a 900 eur som nemala,“ hovorí Simona.

Nakúpila ho až o trištvrte roka neskôr, keď stál už desaťtisíc eur a zistila, že kúpiť môže aj jeho časť. Z úvodného hrania sa zostala síce v pluse, postupne však k tomu začala pristupovať organizovanejšie a začala sa aj vzdelávať. Pôvodne vložených 500 eur narástlo na 2 600 a okrem kryptomien už využíva aj ďalšie možnosti. Aktuálne ich je päť a celková hodnota jej investícií má päť cifier.

„Najviac sa mi páčia ETF fondy. Keď dôjde k nejakému výraznejšiemu prepadu, tak to vnímam ako výpredaj. Vtedy je najlepšie buď dokúpiť, alebo to tam nechať. Určite nevyberať,“ radí mladá podnikateľka, ktorá sa venuje školeniam mäkkých zručností a HR konzultingu.

S kamarátkami si začiatkom tohto roka založili investičný klub a navzájom sa vzdelávajú. Hovorili si už o ETF fondoch, peer-to-peer platformách a načrtli aj tému finančnej gramotnosti.

„Na Slovensku je finančná gramotnosť strašne slabá, preto sa začíname rozprávať aj o tom, ako chceme o financiách a investovaní vzdelávať naše deti. Je to veľmi dôležité, keďže by čo najskôr mali pochopiť, že treba aktívne riešiť sporenie na dôchodok,“ prezrádza Simona.

Časom by chcela začať sporiť na budúcnosť aj svojej dcére, najprv však musí splniť svoj prvý cieľ. Chcela by dosiahnuť taký objem investícií, ktorý by jej dokázal generovať dostatočne vysoký pasívny príjem.

Podobný cieľ si stanovil aj Filip, ktorý chce, aby bol jeho pasívny príjem väčší ako výdavky a dokázal si nasporiť aj na dôchodok. Zároveň stále viac prehodnocuje investície, do ktorých sa rozhodne vstúpiť.

„Postupne by som chcel omnoho viac investovať do slovenských spoločností a možno začať aj s vlastným podnikaním,“ dodáva Filip.

Na návrat z mínusu čakal 22 rokov

Trpkú príchuť začiatkov investovania zažil aj 45-ročný marketingový manažér Peter, s ktorým sa redakcia osobne stretla. V roku 1999, keď mal 23 rokov, si nakúpil akcie spoločnosti Cisco Systems a na ich zhodnotenie čaká dodnes.

„Kolegov švagor pracoval vo firme Cisco Systems a stále rozprával, že dostávajú akcie, že to ide ako raketa a mali by sme s tým niečo robiť. Tak som teda zobral mojich prvých našetrených 100-tisíc korún a išiel do Istrobanky, ktorá ponúkala možnosť investovať,“ spomína Peter.

„Priznal som si, že na investovanie sú omnoho šikovnejší ľudia ako ja, tak som im zveril svoje prostriedky.“

Najbližší polrok síce vyzeral dobre, keď dosiahla jeho investícia hodnotu 300-tisíc korún, postupne však začala klesať. Ešte chvíľu si predstavoval, že si za to časom kúpi dvojizbový byt v Ružinove, ktorý vtedy stál 800-tisíc korún, no veľmi rýchlo by mu investícia nevystačila ani na garsónku vo Vranove nad Topľou.

„Rok od investície som išiel na mesačnú dovolenku na Blízky východ a nesledoval som, ako sa to vyvíja. Keď som po mesiaci nastúpil do lietadla a otvoril si Financial Times, tak mi skoro oči vypadli. Kleslo to na štvrtinu mojej investície a trvalo 22 rokov, kým sa to vrátilo späť. Udialo sa tak práve v týchto dňoch,“ hovorí Peter.

Svoj pokus zbohatnúť vnímal ako ponaučenie a s investovaním prestal na najbližších 17 rokov. Zľakol sa toho natoľko, že o investovaní nechcel ani počuť. Dal mu príležitosť až pred piatimi rokmi, už však nie formou nakupovania individuálnych akcií.

„Začal som investovať formou podielových fondov. Priznal som si, že na investovanie sú omnoho šikovnejší ľudia ako ja, tak som im zveril svoje prostriedky. Som v dvoch fondoch a nakupujem v nich formou pravidelnej mesačnej investície,“ priznáva Peter, ktorý svoje prostriedky zhodnocuje vo Fonde maximalizovaných výnosov a v Globálnom akciovom fonde od Asset Management Slovenskej sporiteľne.

Dôležité pri jeho investičnej stratégii bolo precitnutie, čo od investovania očakáva a aké zhodnotenie mu bude stačiť.

„Nepotrebujem byť v živote milionár ani trhnúť majland. Chcem si odkladať na dôchodok a niečo zarobiť pre svoje deti. Rozmýšľam v desať- a viacročnom horizonte a bude mi stačiť, ak sa budú moje prostriedky nejako normálne zhodnocovať. Pri investovaní je kľúčové povedať si, čo chcem,“ tvrdí 45-ročný marketingový manažér.

Vo svojom portfóliu má znovu aj individuálne akcie, tentokrát však vo výrazne nižšej miere a už ich nenakupoval podľa toho, čo hovorí kolegov švagor, ale akej firme verí on sám. Akcie Apple si prednedávnom kúpil prostredníctvom bankovej aplikácie, v ktorej si každodenne sleduje aj vývoj svojej investície.

„Medzi mojím vlastným obchodovaním a podielovými fondmi vnímam zásadný rozdiel. O podielové fondy sa nemusím starať, beží to automaticky a riadia to profesionáli. Priame investície sú rizikovejšie a provokujú ma k rozmýšľaniu, do čoho ešte investovať. S tým súvisí aj pomer prostriedkov, ktoré do toho dávam. V podielových fondoch mám gro mojich investícií,“ porovnáva Peter.

Napriek tomu pristupuje k obom formám investovania rovnako. Najviac nakupuje vtedy, keď trhy padajú.

„Keď na začiatku pandémie koronavírusu klesli trhy o 30 percent, tak som sa hádal s manželkou, či nakupovať. Ona išla dokúpiť a ja som čakal, lebo som si myslel, že to padne o 50 percent. Nestalo sa,“ uzatvára Peter.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.