
Digitálna revolúcia v našich peňaženkách. Čo nám prinesie?
Banky už nebudú ponúkať len finančné služby.
Smelé očakávania na prelome milénia naznačovali, že mladé technologické spoločnosti by mohli v mnohých ohľadoch položiť na lopatky celý bankový sektor. Niektoré banky skutočne neustáli digitálnu konkurenciu, iné sa museli zmeniť.
Ako si vybrať banku, s ktorou fintechy nezamávajú a čo očakávať od tých, ktoré prežijú?
Vyzývatelia bánk poukázali na potreby ľudí
Jedným z prvých veľkých hráčov, ktorý prebudil banky z pokojného spánku, bol PayPal. Stal sa z neho dôstojný súper, ktorý sa rozhodol postaviť dominancii bankových služieb. Od roku 1998 umožňoval rýchly a lacný prevod peňazí medzi účtami. V deväťdesiatych rokoch to bola rarita, keďže dovtedy bolo prakticky nemožné zaplatiť napríklad zo Slovenska za služby v Amerike.
„Objednal som si magazín Newsweek z Ameriky, no zrazu som zistil, že ho nemám ako zaplatiť. Nakoniec mi, prirodzene, zrušili predplatné,“ spomína na históriu komplikovaných bankových prevodov Juraj Barta, vedúci digitálneho bankovníctva Slovenskej sporiteľne. S PayPalom to zrazu išlo.
Začala sa tak éra, v ktorej dokázali nebankové firmy priniesť služby, ktoré banky neposkytovali alebo v nich boli pomalšie a drahšie.
PayPal však nebol len dobrý nápad. Bol skutočne prvým, kto upozornil veľké banky, aby sa začali zaujímať o inovácie a vnímali aj konkurenciu. Inak hrozilo, že nemusia prežiť digitálnu revolúciu.

Lacné služby prevodu peňazí medzi krajinami zaznamenali veľký rozmach po tom, čo mnoho obyvateľov z Mexika alebo Indie začalo posielať peniaze z USA do svojej rodnej krajiny. Bankové prevody boli zaťažené vysokými poplatkami, no fintechy mali lacné riešenia, a tým pádom šancu etablovať sa na trhu.
Prevody peňazí medzi kontinentmi boli prvou lastovičkou, že na bankovom poli prichádza ku generačnej výmene. Bol to však len začiatok a atraktivita fintechov sa v jednotlivých krajinách líšila.
Mimo USA je príkladom švédska spoločnosť Klarna, ktorá zákazníkom ponúka možnosť nakupovať teraz a platiť neskôr. Zarába na tom, že obchodníkom účtuje poplatky za použitie svojej platobnej technológie. Vznikla v roku 2005 a dnes už zamestnáva viac ako 3 500 ľudí. Aj vďaka nej banky pochopili, že strácajú monopolné postavenie a že ak svoje služby neprispôsobia potrebám ľudí, spravia to nové fintechy.
Kameň v topánke sa stal inšpiráciou
Rozhodujúce pre fintechy bolo aj miesto vzniku. Napríklad spoločnosť ponúkajúca lacné prevody do Južnej Ameriky by na Slovensku neuspela.
„Hoci takýto prevod v súčasnosti stojí desiatky až stovky eur, vytvárať naň alternatívu k banke by sa neoplatilo,“ hovorí Barta.
„Moderné banky vítajú fintechy. Umožňujú im implementovať do systému nové riešenia, ktoré nemusia vyvíjať samy.“
Objem ľudí, ktorí posielajú peniaze napríklad do Brazílie, je tak malý, že by negeneroval žiaden zisk. V našich zemepisných šírkach rástla skôr potreba lacných cezhraničných platieb naprieč Európou, na ktorú banky reagovali SEPA platbami.
„Otázkou ostáva, že ak by neprišlo na pôde Európskej únie k dohode na bezplatných SEPA platbách, či by neprišli fintechy, ktoré by sprostredkovávali platby zdarma. Pravdepodobne áno. V tomto prípade sme však boli rýchlejší,“ teší sa Milan Hain, člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne.

Aktuálnou výzvou sú instantné platby. Podľa Národnej banky Slovenska je národný plán na zavedenie okamžitých platieb na Slovensku stanovený na 1. februára 2022. Platby bude možné realizovať každý deň v roku vrátane víkendov a sviatkov a príjemca ich bude mať do desiatich sekúnd.
Pomohli tomu aj fintechy Plaid a Railsbank, ktoré sa dohodli na vytvorení infraštruktúry pre realizáciu okamžitých platieb. Na Slovensku je však pravdepodobné, že instantné platby stihnú banky zrealizovať skôr, ako ich ponúkne fintech riešenie.
Na druhej strane, spojenie Plaidu a Railsbanku naznačuje kurz, ktorým sa bankový a fintech svet uberajú. Namiesto konkurencie prichádza spolupráca.
„Prvé prognózy boli, že fintech spoločnosti nahradia starý bankový systém. To sa nepotvrdilo. Dnes vidíme na trhu úplne inú situáciu. Moderné banky vítajú fintechy a vo veľkej miere s nimi spolupracujú. Umožňujú im implementovať do ich bankového systému nové riešenia, ktoré nemusia vyvíjať samy,“ vysvetľuje Barta.

Slovenské myšlienky musia mieriť na svetový trh
Ak by chcel niektorý fintech súťažiť s bankovou infraštruktúrou, potreboval by investície v stovkách miliárd eur. Uvedomujú si to aj najväčší hráči na trhu ako Facebook, Apple a Google.
Zhodne vnímajú, že spolupráca s bankovým sektorom prináša viac benefitov ako konkurovať im. Preto si nezaložili vlastné banky, ale riešenia Apple Pay či Google Pay, ktoré s bankami spolupracujú.
„Na Slovensku nie je problém vytvoriť svetovú myšlienku, ale je problém tvoriť myšlienku len pre Slovensko.“
Výhodou takejto spolupráce je aj nadnárodný charakter projektov, vďaka čomu sa aj slovenské fintechy dokážu stať svetovými.
„Už od začiatku sme náš produkt vyvíjali na spoluprácu s bankou, ktorá by dokázala prostredníctvom nášho riešenia rozšíriť bankové služby. Spolupráca s bankou nám umožňovala prístup k obrovskému množstvu ľudí, banke zas priniesla zaujímavý benefit pre jej zákazníkov,“ hovorí Ivan Dovica, spoluzakladateľ fintechu Dateio, ktorý zdigitalizoval vernostné systémy obchodníkov a sprístupnil ich bankám. Tie tak dokážu svojim klientom ponúknuť nakupovanie so zľavou či inou výhodou.
„Dnes spolupracujeme s bankami v Česku, v Rumunsku a na Slovensku. Pripravujeme sa na spustenie v rámci Erste skupiny aj v Rakúsku, Maďarsku a Chorvátsku,“ prezrádza Dovica.
Spojením s bankou získajú startupy používateľov aj priestor na celosvetové pôsobenie.
„Na Slovensku nie je problém vytvoriť svetovú myšlienku, ale je problém tvoriť myšlienku len pre Slovensko. Fintechy musia byť jednoznačne orientované na medzinárodnú úroveň, inak nie je možné získať financie na prežitie,“ myslí si Milan Hain.
Pochopili to menší aj väčší hráči. Preto sa ukazuje ako jasný smer prežitia bankového aj fintech sektora spolupráca. Môže ísť pritom nielen o bankovú službu, ale aj o súčasti, ktoré banka implementuje, ako sú umelá inteligencia či biometria.

Budúcnosťou sú pohodlné riešenia
Moderné banky chcú napredovať s dobou aj pomocou nových aplikácií. Napríklad biometria pomohla Slovenskej sporiteľni pri otváraní účtov na diaľku. Riešenie prišlo od slovenského fintechu Innovatrics, ktorý u nás etabloval svetové riešenie.
Ďalšie príbehy
„Do bankového biznisu sme takpovediac dorástli. Vznikli sme v roku 2004 a najskôr sme vyvinuli najlepší algoritmus na svete na porovnávanie odtlačkov prstov. Odberateľmi boli vlády, polície a ochranné zložky z celého sveta,“ vysvetľuje Ján Záborský zo spoločnosti Innovatrics.
Postupom času začali pracovať s tvárovou biometriou a vytvorili riešenia, ktoré boli ideálne pre potreby bankového sektora. Slovenská sporiteľňa bola v skupine Erste prvou, kde systém nasadili.
„Výhodou je, že ak fintech ponúkne špičkové riešenie, vďaka spolupráci s bankou má možnosť začať byť veľmi rýchlo svetovým. Je dôležité vedieť expandovať do celého sveta, pretože je zložité vyrábať algoritmy a systémy len pre slovenský trh. Treba s tým počítať od začiatku,“ hovorí Záborský.

Používatelia dnes nechcú desať zákazníckych kariet. Nechcú dokonca ani dve či tri digitálne banky. Netúžia po množstve aplikácií, z ktorých každá bude robiť niečo iné. Pochopili to moderné banky aj fintechy.
„Fintechy nás posúvajú k vytváraniu celého ekosystému, v ktorom je finančná služba kľúčová, ale nie je jediná. Napríklad Grab, nazývaný ako superaplikácia. Môžete si vďaka nemu rezervovať taxík, okamžite ho zaplatiť, dokážete si objednať jedlo aj spraviť prevod peňazí. Nepotrebujete desať aplikácií. Stačí vám jedna. Vytvára doslova ekosystém služieb,“ hovorí Hain. V tomto smere vidí aj budúcnosť bankového a fintech sektora.
Odpoveď načrtáva aj obraz budúcnosti. V ňom sú banky, ktoré umožnia svojim klientom rýchle, kvalitné a cenovo primerané služby. Bez ohľadu na to, či si ich vyvinú samy alebo v spolupráci s fintech riešeniami. Nebudú len čiastkové, ale komplexné a využiteľné na celom svete.
Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.
Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.