Čaputová predáva akcie plynární. Sľubuje rozprávkové výnosy

Bankové podvody sú čoraz sofistikovanejšou hrou. Hoci scenáre sa môžu líšiť, na konci takmer vždy príde obeť o peniaze. Podvodníkom stačí pár sekúnd, aby bežné každodenné aktivity bez nášho vedomia zneužili ako nástroj na získanie citlivých údajov či krádež úspor.

Keď sa v Slovenskej sporiteľni pozreli na rok 2021 a rok 2023, zistili, že počet nahlásených podvodov stúpol až šesťnásobne. S pokusom o krádež financií sa tak stretol už takmer každý. Aké typy podvodov sú aktuálne najrozšírenejšie a prečo je potrebné venovať im zvýšenú pozornosť?

Podvody s investovaním do kryptomien, zlata či ropy

Dôvodom úspešnosti investičných podvodov je najmä presné cielenie reklám na tých správnych ľudí. Obete zvyčajne v minulosti aktívne vyhľadávali informácie o zhodnotení peňazí či investovaní do kryptomien. Svoju dôveryhodnosť podvodníci podporujú vymyslenými príbehmi o vysokých výnosoch, v ktorých zneužívajú známe tváre politikov, športovcov, domácich či zahraničných celebrít.

Identitu prezidentky Zuzany Čaputovej zneužili online podvodníci už v roku 2021. Najnovšie sa sociálnou sieťou šíri falošné video s príhovorom, v ktorom láka ľudí na investíciu do plynární s obrovským výnosom.

„Presvedčilo ma, že na investície dozerá bitcoinová polícia Blockchain z Londýna. Viacerí známi už zarobili na investovaní do krypta, a tak som to skúsila,“ hovorí Alexandra z Modry, ktorá v priebehu mesiacov zainvestovala viac ako 22-tisíc eur. Peniaze však nešli na jej kryptoúčet, ale na účet podvodníka.

Investičný poradca bol v komunikácii nápomocný a uisťoval ju o bezpečnosti procesu. Nezdalo sa jej preto zvláštne, keď ju požiadal o nainštalovanie aplikácie AnyDesk, aby mu umožnila cez počítač alebo mobilný telefón prístup do svojho internet bankingu.

„Podvodníci často tvrdia, že aplikácie slúžia na prepojenie bankového účtu s investičným účtom. Seriózne investičné spoločnosti od vás nikdy nebudú žiadať prístup do internet bankingu ani inštalovanie aplikácie na vzdialený prístup do počítača,“ hovorí Ján Adamovský, šéf bezpečnosti v Slovenskej sporiteľni. Okrem aplikácií môžu požadovať aj založenie účtu v online bankách alebo kryptoburzách a aktívne sa snažia obetiam pomôcť. Obetiam tiež zvyknú tvrdiť, aby v žiadnom prípade nekontaktovali svoju banku a verili iba im.

Podobne, ako mnohí oklamaní klienti, aj Alexandra začala byť na pochybách, až keď požiadala o vyplatenie výnosov. Poradca sa zrazu prestal ozývať.

„Podvodníci často posielajú „výnos“, aby vás zmanipulovali a získali si vašu dôveru na ďalšie investície. Tieto financie môžu vyplatiť z peňazí od iného oklamaného klienta,“ opisuje sofistikované spôsoby manipulácie Adamovský.

Fiktívni záujemcovia o tovar na online bazároch

Zbaviť sa nepotrebných vecí a zároveň za ne získať aspoň časť sumy znie lákavo. Pozdávalo sa to aj Jane z Popradu, preto sa rozhodla predať cez online bazár nepotrebný kočík. Prvá reakcia prišla do pár minút po zverejnení inzerátu.

„Ozval sa mi otecko, ktorý chcel kúpiť kočík. Chcel zaň zaplatiť obratom a cenu vôbec nezjednával. Do mailu mi poslal odkaz na webstránku prepravnej spoločnosti, kde som mala vyplniť údaje k svojej platobnej karte. Všetko ostatné, napríklad cena za kočík, už boli vyplnené z inzerátu. Všetko vyzeralo dôveryhodne,“ opisuje podvedená Popradčanka.

Dlho neváhala a platbu autorizovala. Tešila sa, že rodina s malým dieťaťom získa aspoň pár eur navyše. Radosť ju však rýchlo prešla.

„Keď som dostala notifikáciu, že z môjho účtu odišlo 700 eur, ktoré mi mal za kočík zaplatiť kupujúci, pochopila som, že tu niečo nehrá,“ hovorí Jana. Zároveň priznáva, že jej záchranou v nepríjemnej situácii bolo poistenie zneužitia platieb.

Pri podozrení, že ste sa stali obeťou podvodu, je podľa Adamovského kľúčové reagovať rýchlo a okamžite kontaktovať banku. Tým sa výrazne zvyšuje šanca získať peniaze späť.

„Platbu kartou nedokážeme zastaviť. Do momentu, kým podvodníci peniaze nepoužijú, sa transakcia dá reklamovať. Pri platbe z účtu na účet vieme platbu zastaviť, kým peniaze neodídu z banky. Po prevode na účet v inej banke môžeme požiadať o vrátenie dovtedy, kým neboli použité,“ vysvetľuje.

Podvodníci sú podľa neho pripravení peniaze okamžite vybrať, použiť alebo previesť na iný účet. Vtedy je už neskoro.

„Nezadávajte citlivé údaje z platobnej karty na podozrivé weby. Ak vám chce niekto poslať financie, postačí mu číslo vášho účtu,“ radí šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.

Falošný bankár

Bratislavčan Peter bol v práci, keď mu počas rušného dňa zazvonil telefón. Bol to jeho bankár. Upozornil ho, že mu v rôznych sumách z účtu odchádzajú peniaze na zahraničné účty.

„Nevedel som o tom a zľakol som sa. Bankár ma však ihneď upokojil a navrhol, že podvodníkov zastavíme, keď vynulujem svoj účet a všetky peniaze okamžite pošlem na bezpečný účet banky. Nechcel som prísť o peniaze, preto som ho počúvol, aj keď požadoval prístupové údaje k môjmu internetbankingu,“ opisuje momenty predtým, ako mu v sekunde odišli z účtu všetky peniaze.

Po chvíli mu situácia začala vŕtať v hlave. Mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Prihlásil sa preto do internet bankingu, aby si prezrel pohyby na účte.

„Až na prevod na akože bezpečný účet sa neudialo nič z toho, čo mi bankár do telefónu opisoval. V banke mi potvrdili, že to bol podvod,“ hovorí rozčarovane Peter.

Slovenská sporiteľňa varovala pred falošným bankárom už na jeseň 2022, hoci s iným scenárom. Volajúci sa predstavuje ako zamestnanec banky a informuje klienta, že v jeho mene niekto požiadal o úver. Odporučí mu kontaktovať pobočku a žiadosť zrušiť. Skôr, ako tak klient urobí, zavolá mu falošný policajt a informuje ho, že bol spáchaný trestný čin v súvislosti s úverovým podvodom.

„Aby telefonát vyzeral dôveryhodne, využívajú takzvaný spoofing. Dokážu zamaskovať telefónne číslo tak, aby sa na displeji volaného javilo ako skutočné číslo jeho banky, polície či inej inštitúcie, aj keď z neho podvodník nevolá,“ vysvetľuje Adamovský.

Zneistenému klientovi sa ozve bankár s ponukou riešenia situácie. Odporučí mu zobrať si maximálny možný úver, aby podvodníka predbehol a vyzve ho previesť peniaze cez QR kód do „bezpečia“.

„Používanie výrazu „bezpečný účet“ na vloženie peňazí je častý argument. V skutočnosti však peniaze posielate podvodníkom do ich bitcoinových peňaženiek,“ upozorňuje Ján Adamovský. Dodáva, že napriek prirodzeným obavám je dobré v takejto situácii nekonať mechanicky, ale dopriať si chvíľu na premyslenie.

Phishingové útoky

„Takmer si nepamätám, kedy som bol naposledy v kamennom obchode. Cez e-shopy nakupujem často a každú chvíľu mi chodia správy od kuriérskych spoločností s upozornením na príchod zásielky. Preto som nevidel nič podozrivé na sms od Slovenskej pošty s požiadavkou na doplatenie za dopravu,“ opisuje 25-ročný Lukáš z Trebišova.

Správa tiež obsahovala odkaz na platobnú bránu, kde zadal číslo karty a bezpečnostný kód. V ďalšom okne mal zadať zostatok na účte a ePIN. Nevedomky tým podvodníkom uvoľnil cestu k svojim peniazom.

„Okamžite som volal do banky. Zablokovali mi kartu aj účet, ale peniaze už boli nenávratne preč,“ hovorí poškodený Trebišovčan.

Phishingové útoky stále patria medzi najrozšírenejšiu formu podvodov. Okrem falošných sms správ útočníci využívajú telefonáty s požiadavkou na aktualizáciu údajov či posielanie odkazov v e-mailoch. Môžu byť tiež súčasťou aplikácie, ktorú si nainštalujete do zariadenia. Dôveryhodnosť svojich scenárov zvyknú maskovať parazitovaním na mene známych spoločností či značiek.

„Spoločným menovateľom je snaha vyvolať pocit rýchlej reakcie. Text správy oznamuje napríklad zablokovanie účtu alebo karty, nezaplatenie cla za tovar, potrebu aktualizácie aplikácie, ktorej inak vyprší platnosť a podobne. Spoliehajú sa pri tom na nepozornosť obete,“ vysvetľuje Adamovský.

Po kliknutí na odkaz sa zväčša zobrazí formulár alebo webstránka, ktorá sa tvári ako stránka banky či inej inštitúcie. Útočníci ich dokážu vytvoriť v priebehu pár minút. Svoju obeť vyzvú na vpísanie prihlasovacích údajov do elektronického bankovníctva alebo údajov z platobnej karty a následnú autorizáciu, ktorou získajú kontrolu nad účtom.

Kľúčové je nekonať impulzívne a neklikať na odkazy v správach.

„Banka nikdy neposiela aktívny odkaz na prihlásenie do elektronického bankovníctva alebo zadanie platobnej karty. Radšej adresu vpíšte do prehliadača,“ uzatvára Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.

Na nič nečakať a rýchlo konať

Ak ste zistili, že vás podvodníci pripravili o peniaze, stále je nádej získať ich späť.

„Ako nevyhnutné minimum odporúčame kontaktovať banku a požiadať o vrátenie platby, ako aj vydanie nových verifikačných prvkov, respektíve zablokovanie tých, ktoré podvodníci použili. Tento krok môže pomôcť zadržať platbu ako podozrivú, prípadne ďalšie platby, ktoré sa podvodníci budú snažiť uskutočniť,“ radí Róbert Javorský, advokát kancelárie DEDÁK & Partners.

Druhým krokom je podanie trestného oznámenia s čo najpresnejším popisom okolností podvodu. Podľa advokáta je lepšie nespoliehať sa na spísanie do zápisnice a pripraviť si písomné trestné oznámenie. Ak ste prišli o vyššiu sumu, odporúča podať ho písomne cez okresnú prokuratúru.

„Snažte sa podrobne opísať všetky okolnosti prípadu, vrátane tých, ktoré sa môžu javiť ako nepodstatné. Pokiaľ existujú indície, kam peniaze putovali, napríklad číslo bankového účtu, určite ich v oznámení uveďte. Prokurátor napokon môže vydať príkaz na ich zaistenie na tomto účte,“ vysvetľuje dôležitosť každého detailu. Konkrétne úkony sa však môžu od prípadu k prípadu líšiť. Preto je vhodné obrátiť sa na advokáta, aby zvážil najvhodnejšie riešenie, ako prostriedky vymáhať späť. Úspešnosť spätného získania podvodne vylákaných finančných prostriedkov je podľa neho úmerná rýchlosti reakcie.

„Ak sa podarí vylákané peniaze zadržať, či už bankou alebo na základe príkazu prokurátora, šance na ich získanie sa zásadne zvyšujú. V opačnom prípade je šanca na ich znovuzískanie väčšinou nízka, avšak nie nereálna,“ uzatvára Róbert Javorský.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.