Bankár: Keď sa svetovej ekonomike darí, pocíti to aj malý investor

„Úroky na vkladových produktoch zrejme porastú ešte vyšším tempom než doteraz,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne JURAJ BARTA.

Peniaze v bankách klientom opäť zarábajú. Po zvýšení úročenia vkladov stúpla atraktivita obľúbených termínovaných vkladov, ktoré sa na niekoľko rokov z trhu vytratili. Príležitostí na zhodnotenie peňazí v bankách je však oveľa viac. Ktoré bankové produkty dokážu poraziť infláciu?

Sme v situácii, keď rastú ceny takmer všetkého, ale banky ponúkajú ľuďom, že im peniaze vedia zhodnotiť lepšie. Či už na termínovaných vkladoch, na sporiacich účtoch alebo na iných produktoch. Ako je to možné?

V ostatných rokoch sme čelili neštandardnej situácii záporných základných sadzieb Európskej centrálnej banky.

To sa však mení, základné úrokové sadzby sú už kladné, a tak umožňujú zdvíhať úroky aj na vkladoch klientov. Toto sme tu nemali už šesť rokov. Rád by som ale poznamenal, že zvyčajne sú úrokové sadzby na úveroch asi o dve percentá vyššie a na vkladoch o dve percentá nižšie než základná sadzba. Získaný úrokový výnos banky môžu použiť na úroky na vkladoch. Nepochybujem však, že úroky na depozitách ešte porastú. Vyššie úroky na vkladoch sa pritom týkajú väčšieho počtu klientov ako zvýšené úroky na hypotékach.

Môžu bankové produkty niekedy poraziť infláciu? Môžu teda ľudia dostať od bánk vyššie úroky ako je celková inflácia v krajine?

Závisí to od sadzieb na trhu. Ale všeobecne povedané, môžu. Ak chceme docieliť reálne zhodnotenie úspor obyvateľstva, tak by sadzby na vkladoch mali byť vyššie, alebo minimálne rovné výške inflácie. V minulosti už nastali obdobia, keď základné sadzby centrálnych bánk boli vyššie než inflácia. Termínované vklady v roku 1998 mali úrokovú sadzbu vyše 20 percent, ale je to skôr výnimočná situácia, neočakávam, že sa to teraz stane. Na ochranu pred infláciou sú iné nástroje.

Existuje dnes medzi bankovými produktmi takzvaný zlatý grál, ktorý má predpoklad, že by mohol infláciu poraziť?

Najväčší predpoklad majú investičné produkty ako cenné papiere, akcie, dlhopisy, fondy a podobne. Tie z dlhodobého hľadiska infláciu dokážu poraziť. Vkladové produkty nie sú primárne určené na ochranu hodnoty peňazí pred infláciou.

Vysoká inflácia na Slovensku vyvolala tlak na mzdy, ale tie rastú pomalšie. Je to tiež dôvod, že od konca minulého roka prichádza k poklesu objemu vkladov v bankách?

Vstupuje do toho viac rôznych faktorov. Historicky si ľudia dokázali odložiť časť zo svojich príjmov. Počas pandémie, keď nemali kde míňať, miera úspor ešte vzrástla. Po nej však začali viac míňať. Sčasti túto potrebu vyvolali aj rastúce ceny. Nominálne mzdy v poslednom roku síce rástli pomalšie ako inflácia, ale aj tak dosahovali osem až deväť percentný rast. V absolútnom objeme ľudia majú viac peňazí, ale aj väčšiu potrebu ich míňať. Verím, že to je len dočasná situácia.

Podľa Indexu prosperity Slovenska klesla miera úspor domácností na úroveň 1,5 percenta z disponibilného príjmu. Stále to však podľa analytikov znamená, že domácnosti dokážu sporiť a kumulovať rezervy, aj keď výrazne menej ako v ostatných rokoch. Ako sa to dotklo bankových produktov?

Paradoxne, pretrváva záujem o spotrebné úvery, čo je signál, že správanie ľudí sa mení veľmi pomaly. Hoci sme v energetickej kríze, domácnosti pocítili zvýšené ceny energií len v malej miere. Ľudia neboli nútení zmeniť svoje spotrebné návyky, čo vidieť aj na poklese miery úspor. Na druhej strane spotreba doteraz prispievala k rastu hospodárstva a umožnila slovenskej ekonomike vyhnúť sa recesii.

Viac ako polovicu peňazí v bankách držia ľudia na bežných účtoch, prakticky nič im nezarábajú. Je vhodné obdobie na to, aby ich presunuli do iných bankových produktov?

Ak majú k dispozícii časť peňazí, ktorú nejaký čas nebudú potrebovať, teraz je ten správny čas. Je však potrebné dobré rozloženie portfólia a znalosť produktov. Keď vieme, na čo sú určené a ako ich používať, vyhneme sa sklamaniam.

Prebiehajú už presuny prostriedkov?

Presúva sa istý objem peňazí v prospech úročených produktov. Aj investičné produkty využíva čoraz viac klientov, dokonca ani poklesy na trhoch v minulom roku nespustili panické výpredaje, ako sme to videli pri finančnej kríze približne v roku 2010.

Pred mnohými rokmi boli pre Slovákov obľúbeným investičným bankovým produktom práve termínované vklady. Prečo sa na čas z ponúk bánk vytratili?

Vytratili sa postupným poklesom úrokov. Ľudia už nemali motiváciu zaviazať peniaze, keď za ne dostali nulu ako na bežnom účte. Skôr využívali sporenie, označili ich ako peniaze odložené v zatvorenom šuflíku, ktorý však nie je zamknutý. Využívali sa teda ako rezerva odložená mimo bežného účtu, ale dostupná bez väčšej námahy. Teraz budú opäť prinášať zhodnotenie aj termínované vklady, stanú sa teda opäť zaujímavými.

Úroky na termínovaných vkladoch rástli doteraz skôr pomalšie a najviac pri kombinovaných vkladoch, teda časť financií išla do termínovaného vkladu, časť do podielových fondov. Pôjdu vyššie aj úroky na termínovaných vkladoch?

Kombinovaným vkladom sa dá zatiaľ získať maximálny výnos. Z dlhodobého pohľadu je najvýhodnejšie pravidelne investovať a chceme takto ukázať cestu k investíciám aj klientom, ktorí ju doteraz nenašli. Predpokladá sa, že úroky na termínovaných alebo vkladových produktoch budú rásť ešte ďalej. Vývoj však závisí od základných sadzieb centrálnych bánk.

Očakávate, že prinesú prílev nových vkladov do bánk?

Zrejme pôjde najmä o presuny peňazí z bežných účtov. Tú časť, ktorá ľuďom istý časť nebude chýbať, si uložia na termínované vklady. To súvisí s tým, ako vyzerá slovenská ekonomika – peniaze do nej neprúdia.

Termínovaný vklad sa považuje za konzervatívny produkt. Komu by ste ho odporučili?

Ide o relatívne dostupné peniaze. Ľudia síce môžu prísť o výnos, ak si vklad zrušia predčasne ale nehrozí, že nedostanú späť vložené prostriedky kedykoľvek ich budú potrebovať. Ideálne je poradiť sa s bankovým poradcom a rozdeliť si financie do vhodného investičného mixu, do ktorého patrí aj konzervatívna časť v podobe sporenia a termínovaných vkladov.

Sú nejaké pravidlá, ktoré môžu pomôcť pri uvažovaní o rozdelení financií?

Základom je mať určitú rezervu a od dostupných voľných prostriedkov sa odvíjajú ďalšie možnosti. Jedno pravidlo hovorí, že v dostupnej forme by sme mali mať trojmesačnú rezervu. Na druhej strane, inú situáciu má človek žijúci sám ako ten, od ktorého závisia ďalší členovia domácnosti. Vtedy je potrebná vyššia rezerva. Keď máme vyriešenú rezervu, môžeme uvažovať, ako zvyšné peniaze rozložíme do investičných nástrojov, aby v určitom čase pokryli očakávané výdavky. Takto sa môžeme pripraviť napríklad na výdavky na školu pre deti, nákup nehnuteľnosti či odchod na dôchodok.

O investovaní panujú v spoločnosti rôzne predsudky. Podľa viacerých prieskumov považujú Slováci investovanie za niečo, čo je iba pre solventných. Z čoho to pramení?

V minulosti sme tu mali sériu negatívnych skúseností. V deväťdesiatych rokoch ponúkali rôzne nebankové spoločnosti vysoké výnosy. Potom skrachovali a ľudia ostali bez peňazí. Počas krízy v rokoch 2008 až 2009 banky ponúkali rôzne produkty s vkladovou a investičnou zložkou. Trh však nebol natoľko vyspelý, aby ľudia rozumeli štruktúre týchto produktov. Mnohí investovali peniaze, ktoré im potom chýbali a nebolo možné správne načasovať výber.

Vidieť v priebehu rokov zmenu?

Áno, najmä pri pravidelných investíciách. Asi 30 percent našich aktívnych klientov pravidelne investuje. Rozhodne to nie je len pre bohatých a investovať sa dá aj 20 eur mesačne. Ak už máme vytvorenú základnú rezervu, môžeme ostatné voľné peniaze investovať a v horizonte päť až osem rokov získame viac, než z bankového vkladu alebo sporenia. Investovanie je cesta dlhodobého budovania majetku. Aj malý investor môže profitovať z toho, že svetovej ekonomike sa darí.

Slovenská sporiteľňa ako prvá banka ponúka možnosť investovania do ETF fondov cez svoju aplikáciu George. Pomáhajú tieto moderné a inovatívne metódy zvyšovať podiel finančných prostriedkov vložených do investičných produktov?

Áno a zároveň dokážeme osloviť aj iné cieľové skupiny. Najmä mladí ľudia o týchto spôsoboch investovania vedia a vyhľadávajú ich. Cez tradičné banky však zvyčajne nie sú dostupné, takže mladí nakupujú cez rôzne aplikácie, čo nie je vždy nevyhnutne bezpečné. My sme aj preto obohatili naše portfólio a záujemcom sprístupnili investície do bezpečných produktov od etablovaných inštitúcií.

Čím je odlišné investovanie do ETF fondov od podielových fondov?

Podielové fondy sú riadenou investíciou. Manažér fondu nakupuje a predáva akcie podľa toho ako ich vyhodnotí v súlade s profilom fondu. Naopak ETF fondy fungujú s čo najmenším zásahom. Usilujú sa o nastavenie automatizácie, ktorá kopíruje široký index alebo nejaký trend. Širokým portfóliom môže byť snaha vyvíjať sa ako akcie na americkom trhu. Trendy sú užšie profilované, napríklad inovácie v zdravotníctve. Snažia sa teda kopírovať trend akcií technologických firiem v oblasti zdravotníctva. Vďaka týmto automatizáciám majú ETF nižšie poplatky než manažované portfólio.

Dá sa porovnať profil investora do ETF fondov s investorom do podielových fondov?

Hovoríme o úplne inom trhu a úplne iných profiloch. Keď to zovšeobecním, podielové fondy vyhľadávajú ľudia v produktívnom veku. Majú už nejakú čiastku odloženú, majú dlhopisy a pravidelne investujú v jednom z fondov. ETF si kupujú najmä mladí ľudia, často aj vysokoškoláci, ktorí pravidelne investujú menšie čiastky. Samozrejme, nie je to pravidlom.

Je výhodnejšie investovať naraz väčšiu čiastku, alebo radšej mesačne v menších sumách?

Ide o rozloženie rizika. To môžete urobiť nákupom rôznych titulov, alebo rozložením v čase. Investície s vyšším rizikom je lepšie rozkladať v čase. Keď dlhodobo a pravidelne nakupujeme rovnaké cenné papiere za priemernú cenu, riziko sa rozloží. Výnos môžeme vybrať, keď je situácia priaznivá, alebo tiež postupne, aby sme eliminovali riziko.

Do akej miery vstupuje do investovania emočné rozhodovanie?

Trh postupne dozrieva. Presvedčili sme sa o tom, keď vypukla vojna na Ukrajine a prišla energetická kríza. Hoci ľudia zaznamenali na pravidelných investíciách pokles, nenastala panika. Iste, ak niekto sleduje trhy na dennej báze, veľké výkyvy ho môžu znervózniť. Už to však neprodukuje panické správanie, ako sme boli zvyknutí. Ak aj boli znepokojení, prišli sa na to opýtať. Niektorí sa rozhodli po svojom, ale mnohí pochopili, že pri poklese trhov je čas na ďalšie nákupy. Rozhodne nie na predaj.

Čo by malo ľudí okrem zhodnotenia pri investovaní zaujímať?

Dôležitý je časový horizont. Mali by sme vedieť, kto investíciu spravuje a tiež do akej miery je likvidná, teda predateľná na trhu. Napríklad, firemné dlhopisy ponúkajú zaujímavé zhodnotenie vo vzťahu k riziku, ale ich predaj môže byť problém. V prípade, že budeme peniaze nevyhnutne potrebovať, mali by sme vedieť, ako rýchlo ich získame späť aj za cenu straty.

Z času na čas prichádzajú takzvané módne vlny investovania do rozličných komodít ako je investičné zlato. Oplatí sa to? Dá sa na tom zarobiť?

Je oň záujem. Vo väčších portfóliách je priestor aj pre časť komoditných investícií. Zlato je uchovávateľ hodnoty, preto by nemalo tvoriť väčšiu časť investície, od ktorej očakávame zhodnotenie. Nemali by sme doň vložiť celoživotné úspory a dúfať, že zarobíme.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.