Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zľavy z odvodov, zmrazená cena potravín

„V Rakúsku je aj tráva zelenšia,“ vtipkujú mnohí. Táto krajina sa už neraz stala predmetom ponosovania, ako je na Západe všetko lepšie. Či oprávnene, nie je predmetom tohto článku, ale aspoň sa pokúsi priniesť prehľad, ako pomáhajú podnikateľom okolité krajiny a v čom by sme sa mohli od nich inšpirovať.

Čo nás čaká v najbližších mesiacoch a ktoré formy pomoci máme so zahraničím rovnaké?

Opatrenia v zahraničí

Strach z rastu cien riešia podnikatelia naprieč celou Európou. A vlády spolu s nimi.

• Španielsko znížilo sadzbu spotrebnej dane a spolu s Českom siahlo aj po nulovej sadzbe dane z výroby elektriny.
• V Českej republike podporujú zamestnanosť päťpercentnou zľavou zo sociálnych odvodov pri zamestnaní ľudí nad 55 rokov alebo rodičov detí do desať rokov pri kratších úväzkoch.
• Česi zvýšili aj kvóty na prijímanie pracovníkov zo zahraničia a do zoznamu možných krajín pridali nové ako Gruzínsko, Arménsko či Severné Macedónsko.
• Limit pre povinnosť platiť DPH v Česku stúpol na dva milióny českých korún (vyše 83-tisíc eur) a narástol aj limit pre paušálnu daň.
• V Nemecku zastropovali ceny energií, čo tvorí väčšinu z ich 200-miliardového vládneho balíka pomoci.
• Spolková vláda znížila aj DPH pre gastrosektor a zmenila konkurzný zákon, vďaka ktorému firmy nemusia vyhlasovať platobnú neschopnosť, ak majú problém len s platbami za energie.

Napriek snahe štátov sa nedarí vyriešiť situáciu úplne. Aj preto stále častejšie zaznievajú hlasy o odchode ľudí i firiem do zahraničia. Neraz mimo Európu.

„Americká ekonomika má podstatne lacnejšie energie a ich cenám Európa nemôže konkurovať. Nízke ceny umocňuje mohutná vládna finančná podpora a legislatíva, ktorá má nasmerovať americký priemysel k výrazne zelenej premene,“ odkrýva Ladislav Minčič z Hospodárskej komory Českej republiky.

„K daňovým úľavám sa pridáva vejár dostupných pôžičiek a bankových záruk. Aj preto mnoho nemeckých firiem smeruje investície do Spojených štátov a zvažuje znížiť aktivity v Nemecku,“ pokračuje Minčič.

Na Slovensku sú debaty o odchode skôr v teoretickej rovine, či už sa rozprávate s domácou, alebo zahraničnou firmou.

„Náš prieskum medzi 74 nemeckými spoločnosťami ukázal, že pre 79 percent z nich premiestnenie výroby nie je témou. Zhruba tretina firiem však počíta so zmenou dodávateľov a mnohé tak už urobili. Hlavným dôvodom je optimalizácia nákladov,“ vysvetľuje Peter Lazar, prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory.

„Pri menších firmách to vyvolá tlak na flexibilitu. Dominantný odberateľ si môže vyberať. Ak dodávatelia nesplnia požiadavky, vymení ich. Vo výhode sú tí, ktorí majú unikátny produkt, no takých nie je veľa,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Norbert Hovančák.

Veľa firiem tak bude musieť siahnuť na svoje zisky, využiť prevádzkové úvery a hľadať možnosti, ako produkciu zefektívniť.

Kde je veľký priestor na šetrenie?

Aj v prípade, že sa firmy rozhodnú zostať v krajine a nepresúvať svoju výrobu do zahraničia, môžu im chýbať ľudia. Presunú sa totiž oni. Už dnes majú firmy obavy z nedostatku zamestnancov a mzdových nákladov, čo vyplýva z prieskumu Eurochambres medzi viac ako 42-tisíc spoločnosťami v 25 európskych krajinách.

„Vždy sme riešili nejaký problém, no nikdy sa nestretli všetky v rovnakom čase. Trápia nás vyššie ceny energií a materiálov, cena práce aj vysoká inflácia. K tomu problémy s dodávkami a logistikou, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a horší prístup k prevádzkovému kapitálu,“ vyratúva podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Július Kostolný.

Do hry preto vstupujú preklenovacie úvery, o ktorých doteraz takmer nebola reč.

„Preklenovacie úvery pomôžu podnikom prečkať čas na doručenie štátnej pomoci, čiže bankový sektor teraz môže zohrať dôležitú úlohu,“ myslí si Marián Letovanec zo Slovak Business Agency.

Podľa Norberta Hovančáka zo Slovenskej sporiteľne sú banky pripravené pomôcť preklenovacími úvermi, no majú vyššie ambície. Slovenská sporiteľňa chce firmám pomáhať napríklad analýzami, na čom môžu ušetriť a v prípade potreby im pomôcť zmenu aj zafinancovať.

Veľký priestor na úspory sa črtá v oblasti energií, k čomu smeruje aj Plán obnovy a viaceré eurofondy. Najväčšiu časť plánu tvorí zelená ekonomika, v ktorej je pripravených až 2,17 miliardy eur. Aj na Slovensku sa už objavila eurofondová výzva pre firmy, aby im pomohla s prechodom na fotovoltiku. Doteraz na ňu museli využívať len vlastné prostriedky alebo úvery.

Slovensko by sa tak mohlo priblížiť k susednému Rakúsku, ktoré je so 78 percentami spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov lídrom medzi členskými krajinami Únie.

Enormný záujem o fotovoltiku

Ak ste si doteraz občas zlomili jazyk na slove fotovoltický a nevedeli presne, aké rôzne formy obnoviteľných zdrojov energie existujú, je načase zaradiť si tieto slová do svojej každodennej slovnej zásoby. Medzinárodná agentúra pre energetiku predpokladá, že sa obnoviteľné zdroje stanú do roku 2025 najväčším globálnym zdrojom elektriny.

Trendu pomáha aj reakcia europarlamentu, ktorý označil projekty veternej a solárnej energie za záležitosť prvoradého verejného záujmu. Ich povoľovanie a pripájanie do siete musí byť rýchlejšie a jednoduchšie, čo má pomôcť aj firmám v šetrení nákladov. Pekáreň Močenok čaká na pripojenie do siete s fotovoltickými panelmi už viac ako pol roka.

„Ak by sme brali do úvahy trhové ceny z konca roka, za elektrinu by sme zaplatili 350 eur za MWh oproti 75 eurám v starej zmluve,“ hovorí majiteľ pekárne Rastislav Murgaš. Vlastná fotovoltika im môže znížiť náklady a pokryť asi štvrtinu spotrebovanej elektriny ročne.

Enormný záujem o fotovoltiku a nákup elektriny z obnoviteľných zdrojov potvrdzuje aj Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

„Predošlý rok bol z hľadiska objemu samovýroby elektriny najlepší na Slovensku. Tento rok očakávame, že bude rásť nielen samovýroba, ale aj väčšie pozemné inštalácie, ktoré budú dodávať energiu do siete,“ predpokladá Murgaš. Vlastné zdroje budujú nielen firmy, ale aj mestá a obce.

„Zatiaľ najväčšiu strešnú fotovoltickú elektráreň u nás inštalovali Železiarne Podbrezová. Ak firma nemá obavu o to, či prežije rok, investuje do obnoviteľných zdrojov. Vidíme to najmä u malých a stredných podnikateľov,“ prezrádza Karaba.

Polovicu cenového rastu tvoria ceny energií

„Ceny energií sú zodpovedné za približne polovicu celkového cenového rastu a premietajú sa do vyšších nákladov podnikov,“ hovorí Marián Letovanec zo Slovak Business Agency.

Vysoký rast cien potvrdzuje aj Štatistický úrad SR, keď podľa neho cena potravín narástla koncom minulého roka medziročne o tretinu. Najviac sa to dotklo masla, nasledovalo mäso a chlieb.

Národná banka Slovenska (NBS) očakáva, že ceny potravín porastú aj tento rok, no miernejšie. Kým v roku 2022 rástli o 16,1 percenta, tento rok by sa ich cena mala zvýšiť o 13 percent. V najnovej analýze však NBS upozornila na marže výrobcov a predajcov, kvôli čomu rástli ceny potravín viac ako bolo nevyhnutné kvôli rastu cien energií či surovín.

V Chorvátsku napríklad zmrazili na pol roka ceny deviatich základných potravín, čo prinieslo zníženie cien o 30 percent. Dotklo sa to mlieka, slnečnicového oleja, hladkej múky, bieleho cukru, celých kurčiat i miešaného mletého mäsa, na ktoré mali obchodníci maržu maximálne päť percent. To, aké to malo dopady na podnikateľov a celkovú ekonomiku a či by sa malo inšpirovať aj Slovensko, sa uvidí až časom.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.