8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť

Budúcnosť Slovenska je podľa nich v rukách šikovných ľudí. Čo bude podľa významných vedcov, vynálezcov, inovátorov a podnikateľov kľúčové pre udržateľnosť a kvalitnejší život? Čo ich motivuje pôsobiť na Slovensku a ako vidia jeho budúcnosť?

V mladosti odišiel vďaka tenisovému štipendiu študovať za veľkú mláku‚ aby sa po živote v New Yorku a práci pre najväčšie finančné domy v Paríži a Londýne vrátil späť domov.

Marián Boček, ktorého médiá označujú za slovenského Elona Muska, chce na Slovensku zmeniť budúcnosť elektromobility. Tomuto plánu má pomôcť nová fabrika na batérie plná inovácií. Boček tvrdí, že žiadny iný výrobca batériových článkov nemá takú rýchlu a efektívnu technológiu na testovanie chemických zložení batérií.

„Sme jednotkou vo výrobe automobilov na svete, čo nás predurčuje k tomu, aby sme poskytli inovatívne riešenie budúcnosti automobilového priemyslu. Sú to zelené technológie a prepojenie s top inováciami,“ myslí si Boček.

Slovensko má podľa neho na to, aby sa stalo mekkou inovácií a digitálnej ekonomiky.

„Človek je úspešný, keď má nejakú vášeň a tú naplno rozvíja. Odporúčam ľuďom, aby sa snažili sformulovať svoje veľké myšlienky a sny. Dôležité je nastaviť si víziu budúcnosti, pozitívny prístup, byť otvorený novým veciam, neustále sa vzdelávať a hlavne sa nebáť,“ radí Boček.

Keby ste stretli Pavla Alexyho v roku 1995, možno by ste si s ním nerozumeli. Už vtedy hovoril, že nás zaplavia plasty a treba s tým niečo urobiť. Začal sa preto zaujímať o tému rozložiteľných plastov, pričom jeho kolegovia si ťukali na čelo, že je to drahé, ťažko spracovateľné a ropy máme dosť, navyše za pár centov. Ale prešlo 26 rokov a po ťukaní na čele už nezostala ani ozvena.

„Hľadať riešenia v súlade s prírodnými zákonmi je jedinou alternatívou, ako udržať také podmienky na zemi, aby sme na nej mohli ďalej existovať. V opačnom prípade privedieme život na planéte do záhuby,“ predpovedá Alexy.

Profesor Pavol Alexy so svojím tímom na STU v Bratislave už roky vyvíja bioplasty, ktoré sa v prírode dokážu rozložiť bez toho, aby v nej zanechali akúkoľvek environmentálnu stopu. Výsledkom je patentovaný bioplast Nonoilen, ktorý používajú viaceré svetové firmy a kefky z neho vyrába aj švajčiarska spoločnosť Curaprox.

Budúcnosť nevidí v živote bez plastov, ale v rozumnom narábaní s nimi. Ak by sme sa ich aj zbavili, nahradil by ich podľa neho iný odpad. K podobnému zmýšľaniu sa snaží viesť aj študentov STU.

„Potenciál sa skrýva najmä v mladých ľuďoch. Sú šikovní, ambiciózni a schopní robiť kvalitnú prácu na svetovej úrovni. Potrebujeme im dať možnosti, prostriedky a motiváciu, aby sa mohli uplatniť,“ dodáva Alexy.

Na začiatku revolučnej myšlienky býva často úplne nenápadný podnet. Martin Basila vyštudoval automatizáciu a robotiku a mal za sebou mnoho rozsiahlych IT projektov. Svoju budúcnosť však našiel počas debaty s kamarátom, keď sa pri pive dostali k problému, ktorý trápi každé väčšie mesto. Preplnené kontajnery.

Basila to po pive nezahodil do koša, ale nápad zobral ako novú výzvu. Spolu s manželkou sa pustili do vývoja ultrazvukového senzora, ktorý na diaľku hlási, do akej miery je kontajner zaplnený. Vzniklo Sensoneo, o pár rokov získali prvé ocenenia a firma miliónové investície.

„Ak má byť práca urobená dlhodobo dobre, musí človeka napĺňať. Nie je to len o peniazoch. Finančná motivácia funguje len istý čas, ale ak človek nedosiahne uspokojenie aj z poslania a dopadov jeho práce na život, časom vyhorí alebo odíde,“ hovorí Basila.

Jeho firma dnes mení spôsob manažovania odpadu v 60 krajinách sveta. Kombinácia vlastných senzorov a sledovacieho zariadenia umožňuje digitalizovať správu odpadu a optimalizovať zvozovú logistiku. Vývoj a výroba inovatívnych riešení pritom zostali na Slovensku. Budúcnosť krajiny je podľa Martina Basilu najmä v mladých ľuďoch.

„Som nadšený, akí sú šikovní, rozhľadení, majú svoj názor a víziu. Väčšina z nich odchádza do zahraničia, vidím však aj trend návratov s dobrým vzdelaním a skúsenosťami. Títo nám pomôžu stať sa modernou demokraciou a otvorenou ekonomikou, ktorá bude konkurovať vedomosťami a nielen lacnou pracovnou silou,“ dodáva.

Svet inovácií ju fascinoval už ako študentku. Kariéra mladej inovátorky Veroniky Hudzíkovej je už od začiatku spojená s túžbou pomáhať. Od meračov kvality ovzdušia v Košiciach po bluetooth vysielače a interaktívneho sprievodcu pre nevidiacich. Dnes pracuje na vývoji digitálneho rehabilitačného terapeuta v mobilnej aplikácii pre pacientov s obrnou tváre.

„Fascinuje ma, že môžem pomocou svojho riešenia niekomu skvalitniť život. Najväčší prínos vidieť v zdravotníctve, kde technológie priamo dokážu zachraňovať životy ľudí. Motivuje ma vidieť to, ako digitálne zdravotníctvo dokáže liečiť aj v krajinách tretieho sveta,“ hovorí Hudzíková.

Používatelia najnovšej rehabilitačnej aplikácie namiesto cvičenia pred zrkadlom trénujú tak, že ich sníma kamera mobilného telefónu a analyzuje pohyblivosť tváre. Zdravotné dáta môžu ďalej poskytnúť neurológom, rehabilitačným lekárom alebo fyzioterapeutom. S aplikáciou uspela v Paríži na medzinárodnej súťaži EIT Health InnoStars Awards a podobnú radosť praje aj ďalším.

„Snívam o tom, aby sa slovenské startupové spoločnosti presadili na celosvetovom trhu s inováciami. Potenciál na to máme. Šikovní ľudia dokážu zmeniť to, aké bude Slovensko v budúcnosti,“ želá si Hudzíková.

Už na univerzite v Košiciach ho fascinovali nové technológie, po skončení štúdia v roku 1998 preto odišiel do USA. 25 rokov skúseností v elektronickom priemysle pretavil Radoslav Danilák do viac ako stovky patentov pre najmodernejšie čipové a spracovateľské systémy. Postupne pracoval na procesorových čipoch pre PlayStation alebo Xbox, jeho technológiu používala spoločnosť Apple v počítačoch Macbook Air.

„Chcel som robiť v oblasti, v ktorej som videl zmysel. To v tých časoch ešte na Slovensku nebolo možné, takže som nemal na výber. Začiatky neboli jednoduché. Je to iný svet, bol som odkázaný sám na seba,“ spomína na prvé kroky za veľkou mlákou.

Dôležité podľa neho bolo mať zdravú dávku skepticizmu a riskovať len do tej miery, aby človek prežil, ak by sa aj veci nepodarili. To však nebol jeho príbeh.

Počas podnikania priamo v Silicon Valley založil a viedol spoločnosť Skyera, ktorá vyvinula ultrahusté polovodičové systémy na ukladanie dát. V roku 2014 ju odkúpila známa spoločnosť Western Digital. Ešte predtým spoluzaložil a riadil spoločnosť SandForce, ktorú odkúpila spoločnosť LSI za 377 miliónov dolárov.

Aktuálne vedie spoločnosť Tachyum, ktorá patrí podľa nedávnej správy magazínu Business Sight medzi desať najinovatívnejších na svete. Čip Prodigy, za ktorým stojí, ponúka najvyššiu rýchlosť, energetickú účinnosť a najnižšie náklady v celom odvetví. To môže prispieť k zvráteniu globálneho otepľovania a produkcie oxidu uhličitého.

Ako vníma po rokoch úspešnej kariéry v zahraničí Slovákov a v čom sú iní v porovnaní s Američanmi?

„Slovákom chýba drive a odvaha odprezentovať sa. Vidím v tom zásadné rozdiely. Slováci majú často v životopisoch vynikajúce referencie, no napriek tomu sú zbytočne skromní a nedokážu sa predať. Znalosti aj vedomosti majú, len musia byť sebavedomejší,“ radí Danilák.

S hudobníkom Ivanom Táslerom boli spolužiaci, obaja sa venovali hudbe. Kým z jedného sa stala spevácka hviezda, Pavol Čekan odišiel študovať biochémiu na Island. Neskôr zahviezdil na prestížnej univerzite v New Yorku a v americkom Národnom onkologickom inštitúte. Za svoju vášeň si vybral biomedicínu, pretože chce zachraňovať ľudské životy.

„Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia potrebujú vidieť príklady toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta, a to nielen v tejto ťažkej dobe,“ hovorí Čekan.

Podobný príbeh silnej vôle a správnej cesty je aj za jeho úspešnou firmou MultiplexDX. Venuje sa včasnej diagnostike onkologických ochorení a vyvíja moderné PCR testy na covid-19, ktoré poznajú v 26 krajinách sveta. Napriek úspechom v boji proti pandémii tvrdí, že vývojom PCR a LAMP testov len dočasne reagovali na akútnejšiu hrozbu a potrebu chrániť ľudí. Budúcnosť stále vidí v biotechnológii a v diagnostike.

„Inovatívna onkologická diagnostika vedúca k personalizovanej a úspešnej liečbe je jednou z najdôležitejších inovácií v boji proti rakovine. A budúcnosť Slovenska? Tá je najmä vo vzdelanostnej ekonomike, cestovnom ruchu a rozumnom využívaní prírodného bohatstva,“ myslí si Čekan.

Je to snom každého dobrodruha, cestovateľa, ale možno aj budúcnosť bývania. Mobilný mikrodom v tvare vajíčka umožňuje svojim obyvateľom zostať na odľahlých miestach bez inžinierskych sietí. Na svoju prevádzku nepotrebuje nič okrem slnečných lúčov a vetra. Vodu si dokáže filtrovať z dažďa.

Skupina slovenských architektov Nice Architects si popri navrhovaní rôznych domov na mieru vytvorila projekt, ktorý zaujal celý svet. Obdivovali ho Američania na Times Square a jednu z kapsúl si zaobstarala aj slávna hollywoodska herečka, politická a ekologická aktivistka Susan Sarandon. Ecocapsule od začiatku navrhli tak, aby boli sebestačné, praktické a funkčné, ako je to len možné.

„Motivuje nás najmä viera, že zlepší a zjednoduší životy ľuďom v čo najväčšej miere,“ hovorí zakladateľ startupu Tomáš Žáček. Budúcnosť bývania i Slovenska tkvie podľa neho najmä v ľuďoch a ich vynaliezavosti.

Prvé aplikácie začali bratia Martin a Robert Hermanovci programovať, keď mali 14 rokov. Fascinovaní umelou inteligenciou neskôr vyvinuli klinického asistenta, v rámci ktorého klinické parametre pacientov vyhodnocuje umelá inteligencia trénovaná na miliónoch historických prípadov. Lekári tak majú priamo v telefóne znalosti tisícov špecialistov, vďaka čomu môžu využívať najaktuálnejšie klinické smernice a nastavovať včasnú diagnostiku a liečbu srdcovo-cievnych ochorení.

„Ide o technológiu, ktorá nám umožňuje porozumieť enormným kvantám dát, robiť kvalitnejšie rozhodnutia, optimalizovať nespočetné procesy a automatizovať jednoduché úlohy. Ľudia, v našom prípade lekári, sa tak môžu sústrediť na komplexnejšie úlohy s vysokou pridanou hodnotou,“ hovorí Martin Herman.

Nikoho preto neprekvapí, keď tvrdí, že budúcnosť Slovenska je práve vo vývoji a aplikovaní umelej inteligencie.

„Máme veľmi šikovných a motivovaných ľudí aj potenciál vyvíjať prelomové inovácie. Musíme toto zázemie podporiť dostatočným prístupom k financovaniu, adekvátnymi pracovnými príležitosťami a správne fungujúcimi inštitúciami. Myslím si, že v tomto postupujeme správnou cestou a onedlho zviditeľníme Slovensko na výskumnej a technologickej mape sveta,“ dodáva Herman.

Tento článok vám prináša Slovenská sporiteľňa.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.